Menu

A A A  | ☾ 

Gregor Naziánzsky – 1. homília

Na svätú Paschu a o vlastnej strnulosti.

  1. Je vzkriesenia deň, je počiatok pravice. Nádherný sviatok oslávme (Iz 66, 5) a objatím sa pozdravme. Pozdravme sa bratia navzájom, vítajme tých, ktorí nás nenávideli, no omnoho viac tých, ktorí z lásky k nám sa starali a trpeli. Pre vzkriesenie odpusťme všetky previnenia. Ja odpúšťam ušľachtilé týranie, ktoré som pretrpel (veď teraz ho už môžem nazvať ušľachtilým). A ak mi vyčítate moju strnulosť, odpustite mi ju, veď hádam má táto strnulosť väčšiu cenu v Božích očiach ako zhon iných. Lebo je dobrá vec na chvíľu odstúpiť od Boha, ako to urobil starý Mojžiš (Ex 4, 10) a neskôr aj Jeremiáš (Jer 1, 6), a potom k Nemu znova bežať, keď vás zavolá ako Árona (Ex 4, 27) a Izaiáša (Iz 1, 6). Lebo oboje svedčí o starostlivom duchovi: to prvé o ľudskom nedostatku síl a to druhé dokazuje Moc Toho, ktorý povoláva.
  2. Tajomstvo ma pomazalo a aj keď som sa na chvíľu stiahol od tohto tajomstva, pretože som potreboval preskúmať seba samého, dnes prichádzam spolu s Tajomstvom v tento šťastný deň, ako dobrý obranca mojej zbabelosti a slabosti. Aby ma Ten, ktorý znova vstal z mŕtvych, mohol znova obnoviť Jeho Duchom, aby ma zaodel novým Človekom, aby mi daroval Jeho nové stvorenie, ako tým, ktorí sa zrodili z Boha, aby som bol dobrým vzorom a Kristovým učiteľom, ochotne tak s Ním umierajúc, znova som s Ním vstával z mŕtvych.
  3. Včera bol zabitý Baránok a veraje dverí boli pokropené krvou. Pokiaľ Egypt oplakával svojich prvorodených, nás chránených touto predrahou krvou, anjel smrti obišiel, pretože táto pečať aj jemu nahnala strach a vzbudilo u neho rešpekt. Dnes sme definitívne očistení opustili Egypt, nikto nám už nemôže zakázať oslavovať, na slávu Pána nášho Boha, sviatok Exodu. Oslavujúc ho už nie viac so starým kvasom zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom úprimnosti a pravdy (1 Kor 5, 8), aby sme si už nikdy viac so sebou nebrali zlý kvas Egypta.
  4. Včera som bol ukrižovaný s Kristom, dnes som s ním oslávený. Včera som s ním zomieral, dnes sa spolu s ním vraciam do života. Včera som s ním bol pochovaný, dnes spolu s ním vychádzam z hrobu. Ponúknime dary tomu, ktorý pre nás trpel a vstal z mŕtvych – myslíte si azda, že budem hovoriť o zlate alebo striebre, vzácnych látkach, diamantoch alebo vzácnych kameňoch? O pominuteľných veciach tejto zeme, ktorých osudom je, aby zostali na tejto zemi? Veď tie vlastnia aj zlí ľudia, otroci tohto sveta a patria tomu, kto je princom tohto sveta! Obetujme mu predovšetkým sami seba, lebo toto je to najcennejšie a Boha najviac hodné bohatstvo. Božiemu Obrazu darujme boží obraz, ktorý je v nás, navráťme mu všetku nádheru, ktorá mu patrí; uznajme našu dôstojnosť, vzdajúc tak úctu Archetypu. Snažme sa pochopiť moc tohto Tajomstva a dôvod, pre ktorý Kristus zomrel.
  5. Pripodobnime sa Kristovi, keďže sa Kristus stal podobným nám: kvôli nemu sa staňme Božskými, veď on sa stal človekom kvôli nám. Zobral na seba to najhoršie, aby nám mohol dať to najlepšie. Stal sa chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil (2 Kor 8, 9), vzal na seba podobu sluhu, aby sme my mohli byť slobodní. Ponížil sa, aby sme my mohli byť povýšení. Bol pokúšaný, aby sme my mohli pokušenie prekonať. Bol opovrhnutý, aby sme my boli oslávení. Zomrel, aby sme my boli zachránení, vystúpil na nebesá, aby pritiahol k sebe tých, čo boli na zemi vo svojich hriechoch. Každý nech sa zriekne všetkého, nech obetuje všetko tomu, ktorý namiesto nás ponúkol sám seba ako cenu za naše vykúpenie. Vstúpiac do tohto Tajomstva, nemôžeme dať nič lepšie ako samých seba, stanúc sa pre Krista tým všetkým, čím sa On stal pre nás.
  6. Ako vidíte, obetuje sa ako Pastier, pretože ako Dobrý Pastier, ktorý položí svoj život za svoje ovce, dúfa a modlí sa za všetko, čo žiadate. A dáva dvojnásobne a jeho palicou je starý vek a váš duch. Neživému chrámu vlieva život mimoriadnej krásy nebeskej svätyne, tomu chudobnému a malému (telu), ktoré má preň takú veľkú cenu, lebo ho stal veľa potu a práce. Kiež by som mohol povedať, že je hoden jeho námahy! K dispozícii nám dáva všetko, čo mu patrí (Ó, aká veľkorysosť! Alebo je lepšie povedať: Ó, predrahá otcovská láska!) – dáva nám inoväť, mladosť, chrám, najvyššieho veľkňaza, ručiteľa, dediča, slová po ktorých túžite. A koľko z toho vyjde navninovoč a do vzduchu, pretože neprekoná viac ako okraj vášho ucha. No tým, do ktorých píše a ryje Sv. Duch ako do kamenných dosiek (alebo mäsa), tí sú nadpozemsky poznačení, nemožno z nich už nič ľahko zotrieť, pretože ťah bol urobený veľmi hlboko a to nie atramentom, ale milosťou!
  7. To sú dary, ktoré nám prináša tento vznešený Abrahám, čestná a uctievaná Hlava, tento Patriarch, príbytok všetkého dobra, tento štandard cnosti, dokonalosť kňazstva, ktorý dnes prináša pred Pána svoju dobrovoľnú obeť, svojho jednorodeného Syna prisľúbenia. Preto obetujte Bohu a nám poslušnosť pastierovi, ktorý prebýva na trávnatých porastoch a napája vodou občerstvenia. Pretože vás pastier pozná a vy poznáte pastiera (Jn 10, 14) a nasledujte ho, keď vás priamo zavolá do svojej brány, veď nebudete nasledovať cudzieho, ktorý sa do stáda zakráda ako zlodej a podvodník. Veď nebudete načúvať cudziemu, keď by vás chcel odlákať podvodom a odchýliť vás od pravdy na horách (Ez 34, 6) a v púšťach a na skalách, kde vás Pán nenavštevuje. Aby vás takto nedoviedli od pevnej viery v Otca a Syna a Svätého Ducha, jedinej moci a Božstva, ktorého hlas načúvajú moje ovce (a kiežby aj stále počúvali!). Aby ste nikdy nenačúvali podvodných a skorumpovaným slovám, ktoré vás odvedú od nášho pravého Pastiera. Aby aj Pastier, aj ovce, ten, ktorý vedie a tí, ktorí sú vedení, boli takto uchránení ďaleko preč od smrtiacich pastvín a išli iba smerom k jednote v mene Ježiša Krista, nášho Pána, teraz i vždycky i na veky vekov, ktorému patrí všetká sláva a moc na veky vekov. Amen.

PG XXXV., str. 395-402.
Neprešlo jazykovou úpravou. Pracovný preklad: o. Martin Mráz, o. Lukáš Mitro.