Menu

A A A  | ☾ 

Gregor Naziánzsky – 38. homília

Na Teofániu alebo Narodenie Krista.

  1. Kristus sa rodí, oslavujte Ho! Kristus prichádza z nebies – vyjdite mu v ústrety! Kristus prichádza na zem, zvelebujte ho! Spievaj Pánovi celá zem, aby sa dvoje v jedno spojilo: Nech sa veselia nebesia a nech plesá zem, pretože On, ktorý je z nebies je teraz už aj zo zeme. Krista v tele s bázňou a s radosťou oslávte. S bázňou kvôli tvojim hriechom a s radosťou kvôli tvojej nádeji. Kristus prichádza z Panny: Ó vy matky, žite ako panny, aby ste sa mohli stať matkami Krista! Kto sa neklania tomu, ktorý je od počiatku? Kto neoslavuje toho, ktorý je zavŕšením?
  2. Znova je temnota minulosťou, znova zažiarilo Svetlo, znova je Egypt potrestaný temnotou, znova je Izrael osvietený ohnivým stĺpom. (Ex 14, 20) Ľudia, ktorí sedeli v temnote smrti, nech uzrú Veľké Svetlo plného poznania. (Iz 9, 6) Staré veci pominuli a hľa, všetko sa obnovuje. (1Kor 5, 17) Zákon ukazuje cestu a Duch prichádza napred. Tiene utekajú, Pravda prichádza na ne. Melchizedek je naplnený. Ten, ktorý je bez matky sa stáva tým, ktorý je bez otca, bez matky prvý, bez otca druhý. Zákony prírody sú obrátené. Nech je naplnený horný kozmos. Kristus to nariaďuje, nestavajme sa preto proti nemu. Všetky národy, tlieskajte rukami, pretože dieťatko sa nám rodí, a Syn nám je daný. Toho, kto Počiatok má na svojich pleciach (pretože na nich bude povýšený kríž) a ktorého Meno je Anjel veľkého Pokoja od Otca. (Iz 9, 6) Nech Ján zvoláva: „Pripravte cestu Pánovi.“ (Mt 3, 3) Ja taktiež budem ohlasovať moc tohto dňa. Ten, ktorý nie je telesný, sa vtelil. Boží Syn sa stal Synom človeka, Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes a naveky. (Hebr 13, 8) Nech sú Židia pohoršení a nech sa bláznia Gréci (1 Kor 1, 23), nech heretici rozprávajú až do bolesti ich jazyka. Lebo potom uveria, keď uvidia Jeho vystupujúc na nebesia. A ak neveria, uvidia Ho z nich prichádzať sediaceho ako Sudcu.
  3. Ale o tom nabudúce. Pretože dnes je sviatok – teofánie alebo narodenia (genethlia), obe totiž nazývajú jedno, dve mená pomenúvajú jednu a tú istú vec. Pretože Boh sa zjavil človeku narodením. Na jednej strane Bytie, a to večné Bytie z večného Bytia, najvyššia príčina a slovo, lebo nebolo by žiadneho slova bez Slova; na druhej strane ten, kto sa pre nás stáva, aby ten, Kto nám dal naše bytie, nám mohol dať aj našu blaženosť, alebo lepšie povedané, obnoviť nás svojím Vtelením, keď sme našou zlobou odpadli z blaženosti. Meno, vzhľadom na zjavenie je teofánia, vzhľadom na narodenie genethlia.
  4. Toto je náš sviatok, ktorý dnes oslavujeme, príchod Boha k ľuďom, aby sme vystúpili k Bohu, alebo lepšie (pretože je vhodnejšie povedať), aby sme sa k Bohu navrátili! Aby zvlieknutím starého človeka sme si navliekli Nového, a ako sme umreli v Adamovi, aby sme žili v Kristovi (1 Kor 15, 22), s Kristom spolu narodení, spolu ukrižovaní, spolu pochovaní a spolu vzkriesení. (Kol 2, 11) Pretože je nutné, aby som podstúpil krásne obrátenie, a ako bolestivé prišlo po blaženom, tak musí ešte viac blaženejšie vyjsť z bolesti. Lebo kde sa rozmnožila neprávosť, ešte viac sa rozmnožila Božia milosť (Rim 5, 20), a ak nás zatracujú chúťky, o koľko viac nás ospravedlňuje utrpenie Krista? Preto zotrvajme v oslave, nie v spôsobe pohanských osláv, ale  v spôsobe Božom, nie pozemsky, ale spôsobom nadzemským, nie ako našu oslavu, ale ako oslavu Toho, ktorý je náš a ktorý je našim Pánom. Nie ako slabosť, ale ako uzdravenie, nie ako oslavu stvorenia, ale ako oslavu obnovy stvorenia.
  5. Z akého dôvodu to robia? Preto nezdobme naše verandy, neusporadúvajme tance, nezdobme ulice; nech neoslavuje oko a nech naše ucho nie je očarené hudbou, nedráždime naše nozdry parfumom, ani našu chuť, ani si nedoprajme dotyku. Pretože to sú cesty, ktoré sú náchylné k zlu a veraje hriechov. Nebuďme zženštilí v mäkkom a vzdušnom oblečení, ktorého krása spočíva v zbytočnosti, ani v blyštiacich sa drahokamoch alebo lesku zlata (Rim 13, 13) alebo v klame farieb, čo popierajú krásu prírody, používané na odvrátenie Božieho obrazu. Nie vo vzbure a opitosti, s ktorou sú spojené, ako viem, chlipnosť a roztopašnosť, pretože učenie podávané zlými učiteľmi je zlé, tak ako bezcenná je žatva z bezcenných semien. Nezdobme stĺpy veľkými záhonmi z lístia, robiac všetko svätostánkami nášho brucha, čo patrí k hýreniu. Neoceňujme strapce hrozien, lahôdky kuchárov, ani veľké hordy mastí. Nech naším darom nie je úrodná pôda, ktorú prinesie more a zem, lebo podľa nej som sa naučil odhadovať bohatstvo.   A najmä sa nesnažme predčiť jeden druhého v nestriedmosti. Pretože pre mňa je nestriedmosť všetko, čoho je nadbytok a čo je za hranicami našich potrieb. A to všetko počas toho, ako iní hladujú a sú v núdzi, tí, ktorí sú utvorení z rovnakej zeme rovnakým spôsobom.
  6. Prenechajme toto všetko Grékom, ku gréckym okázalostiam a sviatkom. Tým, ktorí nazývajú bohmi tých, čo sa tešia pachu obiet a ktorí sa pretrvávajúc klaňajú svojimi bruchami, objavitelia zla a vyznávači zlých démonov. No my, ktorí sa Slovu klaniame, ak si už máme dopriať bohatstvo, hľadajme ho v slove a v Božom zákone, v príbehoch, ktoré nám hovoria o pôvode dnešného sviatku. Aby naše bohatstvo splývalo a nebolo ďaleko od Toho, ktorý nás tu zhromaždil. Alebo túžite (veď dnes mi pripadlo zaujať vás), aby som Vám predstavil, moji drahí hostia, príbehy týchto veci tak bohate a tak dôstojne, ako dokážem? Aby ste spoznali spôsob, akým cudzinec môže nasýtiť domácich, ako dedinčan ľudí z mesta, a ako ten, čo netúži po bohatstve nasýti tých, ktorí ním oplývajú. A ako nasýti chudobný a bezdomovec toho, kto je známy svojim bohatstvom.
    Začnime odtiaľto, pretože nájdete potešenie v týchto veciach, ktoré očisťujú vašu myseľ a vaše uši a vaše myšlienky. Pretože naša reč je o Bohu a božskosti, aby až odídete, vaša radosť už nikdy nevyprchala preč. A táto reč musí byť zároveň plná a zároveň stručná, aby ste neboli znepokojení jej nedostatkami a aby Vám nebola nepríjemná napriek nasýteniu.
  7. Boh stále bol, stále je a stále bude. Alebo inak, Boh stále je. Pretože bol a bude sú v skutočnosti fragmenty nášho času, našej meniacej sa prirodzenosti, ale On je večné Bytie. A to je aj meno, ktorým sa nazýva, keď sa zjavuje Mojžišovi na hore. Pretože On sám v sebe zahŕňa a obsahuje všetko Bytie, nemajúc ani začiatku v minulosti a ani konca v budúcnosti. Ako nejaké neobmedzené a neohraničené more Bytia, presahujúce všetky predstavy času a prírody, len predznamenané v mysli, a aj to veľmi nejasne a sporo, nie svojou Podstatou, ale len akoby svojím okolím. Pričom jeden obraz pochádza z jedného a iný z druhého a spojené do istého obrazu pravdy, už nám uniká predtým, ako sme ju zachytili; a mizne ešte predtým, ako sme ju pochopili, túžiac uzrieť nášho Pána, aj keď všetko zmizlo. Ako svetelný blesk, ktorý nezostane na mieste, tak aj náš zrak – aby som uzrel iba časť toho, čo nás vinie k sebe  – pretože to, čo je úplne nepoznateľné, je mimo hraníc našej túžby a mimo rozsahu nášho úsilia. Aby som uzrel iba časť toho, čo nedokážem pochopiť, ako pohýna môj obdiv, a ako sa predmet môjho obdivu stáva predmetom mojej túžby a túži byť ňou očistený, aby sme sa očistení stali podobnými Bohu (Jn 10, 15).  A keď sme sa takto stali podobnými Jemu, Boh môže, povediac to prisilne, byť v kontakte s nami ako bohmi, zjednotený s nami, a to do takej miery ako je On ten, ktorý nás pozná ako tých, ktorí sú mu známi. Božia prirodzenosť je preto neohraničená a zložitá na pochopenie, takže všetko, čo o Bohu vieme, je vlastne jeho neohraničenosť. A to aj napriek tomu, že Božia prirodzenosť je jednoduchá a preto je buď celkom neuchopiteľný alebo úplne uchopiteľný. Preto pobudnime pri tom, čo myslíme pod prirodzenosťou, ktorá je jednoduchá. Lebo je jasné, že táto jednoduchosť sama o sebe nie je jeho prirodzenosťou, ako nie je zloženie samo o sebe podstatou zložených bytí.
  8. A ak sa na nekonečnosť pozrieme z dvoch uhlov pohľadu – začiatku a konca (pretože nekonečnom nazývame to, čo je mimo všetkého a zároveň nie je ničím ohraničené), ak sa naša myseľ zamyslí do hĺbky, nemáme kde stáť a preto sa spoliehame iba na fantáziu, aby sme získali ideu Boha. Pretože nekonečným a nedosiahnuteľným nazývame to, čo je nezrodené. A ak sa pozrieme na hĺbku a budúcnosť, nazývame Boha neumierajúcim a nezanikajúcim. A keď to všetko dáme dokopy, nazývame Boha večným (aionios). Pretože večnosť (aion) nie je ani čas, ani súčasť času, pretože nemôže byť zmeraná. Ale čo je čas, meraný podľa slnka pre nás, to je večnosť pre večného. Totiž skoro niečo také ako pohyb času a obsah so svojou existenciou. Nateraz všetko, čo musím povedať o Bohu, pretože dnes nie je na to čas. Lebo dnes Vám nehovorím o náuke o Bohu (teologia), ale o vtelení (oikonomia). Lebo keď Vám poviem Boh, myslím tým Otec, Syn a Svätý Duch. Pretože Boh nie je rozdelený ako zástup pohanských bohov, ani nie je ničím ohraničený tým, že by bol niekto menší. Nech nás nikto neobviní z ochudobneného poznania Boha. Ani požidovščovanie na spôsob Monarchia, ani upadnutie do pohanstva pre množstvo bohov. Pretože zlo na oboch stranách je rovnaké, aj keď sa vydáva opačnými smermi. Toľko o tom, ktorý je Svätý Svätých, ktorého obklopujú serafíni a je oslavovaný trojsvätou piesňou, nazývajúc sa aj Pánom aj Bohom, ako nás učili naši predchodcovia.
  9. Ale pretože táto dokonalosť seba-kontemplácie (theoria) sama o sebe nedokáže uspokojiť Dobrotu, pretože dobro sa chce vyliať a vystúpiť zo seba samého, aby sa rozmnožilo množstvo Jeho dobrodenia, pretože to samo je podstatou najvyššieho Dobra, utvoril najprv anjelské sily a nebesia. A toto dielo utvorené myšlienkou, Slovom bolo naplnené a Duchom zdokonalené. Takto boli utvorené druhotné Odlesky (lamprotetes deuterai), ako liturgovia prvotnej nádhery (leitourgoi tes protes lamprotetos). Či ich vnímame ako inteligentných duchov alebo ako nehmotný a neporušiteľný oheň, alebo ako inú prirodzenosť, ktorá je im podobná. Chcem zmieniť, že neboli schopní zla a boli schopní iba dobrého, ako tí, ktorí sú od Boha a osvietení prvými lúčmi z Boha. Pretože zemské bytia majú len druhotné osvietenie. Ale musím prestať hovoriť o tom, že sú nehybní, lebo trocha pohybu v nich bolo, kvôli tomu, ktorý pre svoj jas sa nazýval Nositeľom svetla (gr. Eosforos, lat. Lucifer), volajúc sa aj Temnota skrz svoju pýchu, a o silách, ktoré odpadli, keď sa mu podriadili, tvorcovia zla, ktorí sa búria proti dobru a nás pokúšajú.
  10. Takto a z tohto dôvodu, intelektuálny svet je z Neho stvorený, ak môžem o týchto filozofických veciach hovoriť svojim slabým jazykom. Keď Jeho prvotné stvorenstvo bolo v dobrom poriadku, utvoril druhý svet, hmotný a viditeľný. A to systém a spojenie neba a zeme a všetkého v jeho strede – úžasné stvorenie, keď sa pozrieme na jednotlivú formu každej časti, ale ešte úžasnejšie, keď sa zamyslíme nad harmóniou a symfóniou celku, a ako každá časť zapadá do druhej, sama o sebe a aj s celkom, inklinujúc k perfektnému zdokonaleniu sveta svojou čiastkou. Boh takto učinil preto, aby ukázal, že dokáže dať bytie nielen prirodzenosti, ktorá mu je podobná, ale aj takej, ktorá mu je cudzia. Pretože Bohu podobné prirodzenosti sú tie, ktoré sú intelektuálne a uchopiteľné iba mysľou, ale tie, ktoré sú vnímané zmyslami, sú mu úplne cudzie. A z týchto sú mu najviac cudzie tie, ktoré sú úplne zbavené duše a sily pohybu.No najskôr tí, ktorí už majú sviatočnú náladu, mi povedia: Čo má všetko toto s nami? Popožeň svojho koňa čo najskôr do cieľa. Hovor nám o sviatku a o dôvode, prečo sme tu dnes. Áno, to je to, čo chcem urobiť, aj keď som začal so svojim predchádzajúcim bodom, hnaný z lásky a z potreby môjho argumentu.
  11. Myseľ a teda aj zmysel, takto oddelené jedna od druhej, zostali v rámci svojich možností a niesli v sebe veľkoleposť Tvorcu – Slova, tiché chvály a vzrušujúci hlásatelia jeho mocného diela. Veď ešte nebolo žiadneho spojenia oboch, ani iného zmiešania protikladov, znakov väčšej Múdrosti a Veľkodušnosti v stvorení prirodzeností, ani sa ešte nezjavili všetky bohatstva Dobroty. No Stvoriteľ – Slovo, rozhodnúc sa preukázať toto všetko, spojil do jedného žijúceho bytia obe: a teda viditeľné a neviditeľné stvorenia utvára človeka, a vezmúc telo z už existujúcej hmoty, vložil do neho ducha, ktorého vzal zo Seba (Gen 2, 7), čo Slovo (pozn.preklad.: grécky originál tu uvádza o logos, čo môže znamenať Boha-Syna, kdežto latinský preklad to prekladá ako Scriptura – Božie Slovo) nazýva inteligentnou dušou a Obrazom Boha, ktoré je z druhého sveta. Uložil ho, veľkolepého v jeho maličkosti, na zem. Nový anjel, zmixovaný ctiteľ, plne včlenený do  viditeľného stvorenia, ale len čiastočne do intelektuálneho. Kráľ nad celou zemou, ale sám podriadený Kráľovi nad ním. Zemský a nebeský, časný a zároveň nesmrteľný, viditeľný a hľa intelektuálny. Na pol ceste medzi veľkoleposťou a maličkosťou, v jednej osobe združujúc ducha a telo. Duch, kvôli cti, ktorá mu bola uložená, telo, kvôli výške, do ktorej bol pozdvihnutý. Duch, aby mohol žiť a chváliť svojho Dobrodincu, telo, aby mohol trpieť a utrpením sa vrátiť k upomienke a poučeniu, ak by sa stal príliš pyšným kvôli svojej veľkosti. Žijúca bytosť tu skúšaná a potom prenesená inde, aby dokončila tajomstvo a to byť zbožštený svojou inklináciou k Bohu. Pretože k tomu smeruje svetlo pravdy, ktoré čiastočne vlastníme – a to aby sme videli a zakúsili odlesk Boha, ktorý je hodný Toho, ktorý nás utvoril a znova nás obnoví ešte vznešenejším spôsobom.
  12. Toto bytie uložil v raji, akýmkoľvek ten raj bol, darujúc mu slobodnú vôľu, aby Boh sa stal jeho cieľom ako výsledok jeho voľby, rovnako ako je Ten, ktorý zasial tieto semená, z ktorých sú nesmrteľné plody, pod ktorým možno rozumieť božské poznanie, tak jednoduché ako aj perfektné, nahé vo svojej jednoduchosti a neumelom živote (zoe te atechno), bez akéhokoľvek zakrytia alebo obliečky. Veď je hodné, aby takýmto bol ten, ktorý bol stvorený ako prvý. A dal mu zákon ako matériu, na základe ktorej mohol robiť voľby. Týmto zákonom bolo nariadenie, z ktorých plodov môže požívať a ktorých sa nesmú dotýkať jeho ruky. To bol strom poznania. Nebol zakázaný preto, lebo by bol zlým od počiatku alebo preto, že Boh tak o ňom naveky nariadil. Nech nepriatelia Boha nevrtia jazykmi v tomto smere a nech takto nenapodobňujú hada. Ale (strom) by bol dobrým v pravom čase, totiž stromom bola kontemplácia (theoria), na ktorú mohli vystúpiť bezpečne iba tí, ktorí dosiahli vyzretosť duše, ale ktorá nie je určená tým, ktorí sú stále istým spôsobom jednoduchší a nezdržanliví v tele. Rovnako ako je pevné jedlo nevhodné pre tých, ktorí sú slabí a majú potrebu mlieka. (Hebr 5, 12) Ale skrz diablovú zlobu a ženin rozmar, ktorému sa podriadila ako slabšia, a ktorý preniesla aj na muža ako tá, ktorá je presvedčivejšia,…ach, beda mi pre moju slabosť, lebo slabosť môjho praotca je mojou slabosťou…on zabudol na prikázanie, ktoré mu bolo dané (Gen 3, 5) a zakúsil do zakázaného ovocia. A kvôli svojmu hriechu bol vykázaný: od stromu života, z raja a od Boha, a obliekol si na seba kabát z kože… aby mal ešte hrubšie telo, smrteľné a odolné, čo je ale paradox. To bola prvá vec, ktorú sa naučil – svojej vlastnej hanbe (Rim 1, 22 – 31) a skryl sa pred Bohom. Ale aj tu získal dobrodenie a to smrť, čo je vlastne koniec koncov odrezanie sa od hriechu, aby zlo nezvíťazilo naveky. Preto jeho trest bol zmenený na milosrdenstvo, pretože som presvedčený, že Boh trestá iba milosrdne.
  13. Tak človek očisťovaný mnohými spôsobmi, (pretože jeho hriechov bolo mnoho, ktorých zlé korene vzchádzali z rôznych príčin v rôznom čase,) a to slovom, zákonom, prorokmi, dobrodeniami aj hrôzami, mormi, povodňami, požiarmi, vojnami, víťazstvami aj prehrami, znakmi na nebi a znakmi vo vzduchu a na zemi a na mori, neočakávanými výmenami vládcov, miest a národov, (ktorých cieľom bol zničenie neprávosti,) potreboval človek nakoniec oveľa silnejší liek, lebo jeho choroby sa stále zhoršovali: vzájomné vraždy, cudzoložstvá, krivé prísahy a protiprirodzené skutky, a zo všetkých prvý a posledný zo všetkého zla – idolatria a prenos úcty zo Stvoriteľa na stvorenstvo. Pretože toto všetko vyžadovalo väčšiu pomoc, takú aj dosiahlo. A tým bolo, že samotné Božie Slovo, ktoré je predvečný, neviditeľný, neuchopiteľný, beztelesný, Počiatok z Počiatku (he ek tes arches arche), Svetlo zo Svetla, Zdroj života a nesmrteľnosti, Obraz prvotnej (archetypálnej) krásy (tou archetypou kallous), nehybná Pečať, nemeniteľný Obraz, Otcovo Vyjadrenie a Slovo, zostúpilo k svojmu vlastnému obrazu a vzalo na seba telo kvôli nášmu telu a dušu kvôli našej duši, aby sa očistilo podobné podobným (to homoio to homoion anakathairon). A vo všetkom, s výnimkou hriechu, sa stalo človekom. Počatý z Panny (Lk 1, 35), ktorá bola prvá zo všetkých očistená Svätým Duchom v tele a na duši (pretože sa patrilo, aby aj narodenie bolo úctyhodné a aj panenstvo dostalo vyššiu úctu), prišiel ako Boh s tým, čo prijal: jedna Osoba v dvoch prirodzenostiach, telo a Duch (sarkos kai Pneumatos – pozn. z Patrologiae graece XXXVI.: rozumej človečenstvo a Božskosť), z ktorých jedno zbošťuje, druhé je zboštené. Hľa to nové zmiešanie (mixeos), hľa ten zvláštny paradox, Podstata Bytia sa stáva bytím (ho hon ginetai), Nestvorený stvoreným, Neobsiahnuteľný je obsiahnutým prostredníctvom intelektuálnej duše medzi Božstvom a telom. Ten, ktorý dáva bohatstvo sa stáva chudobným, pretože berie na seba chudobu tela, aby som ja na seba mohol prijať bohatstvo Božstva. Ten, ktorý je plný, vyprázdňuje seba samého, lebo je zbavený na krátko svojej slávy, aby som s ním ja zdieľal jeho plnosť. Aké sú bohatstvá jeho dobroty? Aké je to okolo mňa tajomstvo? Prijal som podiel na jeho obraze, ale nedodržal som ho, On prijal moje telo, aby nielen zachránil obraz, ale aj urobil telo nesmrteľným. Druhé spoločenstvo s Bohom je tak omnoho dokonalejšie ako to prvé, lebo keď v prvom do nás vložil lepšiu prirodzenosť, teraz však on prijal horšiu. Toto je preto viac božské ako to prvé, lebo je viac vznešenejšie v očiach všetkých ľudí.
  14. Čo môžu voči tomuto povedať tí uštipační ľudia, tí horkokrvne zmýšľajúci o Bohu, títo kritici všetkého, čo je chvályhodné, tí, čo zatemňujú svetlo, hlúpi voči múdrosti, pre ktorých Kristus zomrel nadarmo, tie nevďačné stvory a dielo Zlého? Meníte toto dobrodenie na potupu Boha? Ctíte ho ako menejcenného, lebo on pokoril seba samého, ako Dobrý pastier (Jn 10, 11), ktorý položil svoj život za ovce, vydal sa do hôr hľadať tú jednu, ktorá zablúdila, pre ktorú sa obetoval, aby ju našiel. (Lk 15, 4) A keď ju našiel, vzal ju na svoje plecia, na ktoré vzal aj drevo kríža, a vrátiac ju naspäť, vrátil ju do vyššieho života, pretože keď ju priviedol späť, započítal ju medzi tie, ktoré nikdy nezblúdili. Pretože zapálil sviecu – svoje vlastné telo – a vyčistil dom, očistiac svet od hriechu, a našiel drachmu (peniaz), čo je vlastne kráľovský Obraz zakrytý utrpením. A zavolal svojich anjelov – priateľov, aby sa tešili spolu s ním nad nájdením drachmy a urobil ich účastnými na svojej radosti, či ich neurobil aj účastnými na poznaní tajomstva Vtelenia? Pretože po svetle Predchodcu prichádza svetlo, ktoré prežiari temnotu, a hlas Slova, ktorý uspeje, Ženích prichádza k svojmu priateľovi, k tomu, ktorý pripravil pre Pána zvláštnych ľudí, očistiac ich vodou pre Ducha? Toto všetko vyčítate Bohu? Kvôli tomuto Ho považujete za menšieho, pretože sa opásal utierkou a umýval nohy svojim učeníkom a ukázal, že pokorenie je najlepšou cestou k povýšeniu? Pretože on sa znížil k duši, ktorá kľačí v prachu, aby ju so sebou povýšil, dušu, ktorá sa potáca pod váhou svojich hriechov? Prečo ho ešte neobviňujete aj z toho, že On jedával s mýtnikmi a pri stoloch mýtnikov (Lk 5, 29), ba dokonca, že jedného z mýtnikov urobil svojím učeníkom, aby niečo získal? A čo? Spásu hriešnikov! Ak je tak, obviňte lekára za to, že sa hrbí pri zraneniach a znáša zápach chorôb, aby dal zdravie chorým, alebo aj toho, ktorý podľa zákona zostupuje do priekopy, aby zachránil zvieratá, ktoré do nej padli.
  15. Kristus bol poslaný, ale ako človek, pretože má dve prirodzenosti, lebo bol unavený a hladný, bol smädný a v agónií (kai egioniase), plakal, to všetko podľa zákona tela. A ak o ňom rozprávame ako o Bohu? Bolo to podľa blahovôle Otca, čo možno pokladať za misiu, pretože tomuto zodpovedá všetko, čo hovorí o Sebe: ctí si Počiatok a nikdy nevystupuje antagonisticky voči Bohu (antitheos). A keďže je napísané, že bol zradeným, ale aj to, že vydal seba samého a že bol povýšený Otcom a vzatý do neba, a na druhej strane sa píše, že sám vstal zmŕtvych a vystúpil na nebesia, musíme to prvé rozumieť ako blahovôľu Otca, druhý výrok ako Jeho vlastnú moc. Ako môžte potom zotrvávať na tom, že bol ponížený, a nevšimnúť si všetkého, čím bol povýšený? Ako môžte rozprávať len o tom, že trpel, a prehliadnuť, že to bolo z Jeho vlastnej vôle? Viďte, čo musí Slovo trpieť ešte aj dnes. Od jedných je uctievaný ako Boh, ale obsiahnutý Otcom, od iných ako človek pre človečenstvo oddelený od Boha. (Pozn.prekl.: Gregor tu a následne hovorí očividne o dvoch herézach. V prvom prípade sa jedná o herézu sabelianizmu, známu aj ako modalizmus alebo patripasianizmus, druhá je heréza Ária.) Na ktorých bude Kristus viac nahnevaný, alebo inak, ktorým viac odpustí, tým, ktorí ho tak bolestivo splietajú, ale tým, ktorí ho oddeľujú? Pretože tí prví zabudli odlíšiť a tí druhí zjednotiť, prví v čísle, druhí v Božstve (tous men to arithmo, tous de te theoteti). Pletie vás telo? Veď to isté robili aj Židia. Alebo Ho nazývate samaritánom!…tu už radšej ostanem mlčať. Neveríte v Jeho Božstvo? Veď to si nedovolia ani démoni. Hľa tí, ktorí sú neveriacejší ako démoni a hlúpší ako Židia! Veď Židia chápali, že nazývať sa Synom znamená rovnať sa Bohu a démoni chápali, že to Boh ich vyháňal, veď ich vlastná skúsenosť ich utvrdzovala. Ale vy neuznávate ani rovnosť, ani Božstvo. Veď by bolo pre vás lepšie, ak by ste boli alebo Židom, alebo démonom, ak mám vysloviť takúto absurditu! Je to lepšie ako byť neobrezaným a prekvitajúc zdravím skazeným a bezbožným.
  16. Veď o niečo neskôr uvidíte Ježiša schádzať do rieky Jordán, aby sa očistil pre moje očistenie. Alebo inak povedané, svojím očistením posväcujúc vody, pretože On sám nemal žiadnej potreby očistenia, pretože On očisťuje hriechy sveta. Vtedy sa nebesia rozostúpia a Duch mu dosvedčuje, že je jednej prirodzenosti s Ním. Uvidíte ho ako pokúšaného, ale víťaziac, ako obsluhovaného anjelmi, ako uzdravujúceho každú chorobu a každú nemoc, darujúc život mŕtvym (kiež by dal život vám, ktorí ste mŕtvi pre svoju zlú vieru), a vyháňajúc démonov, niekedy On sám, inokedy skrze svojich učeníkov. Uvidíte ho ako toho, ktorý sýti množstvo so zopár chlebmi a ako chodí po vode ako po suchu. Ako zradeného a ukrižovaného, ako berie na kríž môj hriech, obetujúc sa ako Baránok, ako Kňaz, a ako človek je pochovaný v hrobe a ako Boh vstáva zmŕtvych a potom vystupuje na nebesia a prichádza znova v Jemu patriacej sláve. Ako mnoho je veľkých sviatkov o tajomstve Krista a predsa všetky smerujú k jednému: to je moje zdokonalenie a návrat k prvotnému stavu Adama.
  17. Preto vás prosím, príjmite jeho počatie a poskakujte pred ním, ak nie tak, ako to robil Ján v lone matky (Lk 1, 41), tak potom ako Dávid pri návrate Archy. (2 Sam 6, 14) Ucti si Zvitok, na základe ktorého si bol zapísaný v nebesiach a oslavuj narodenie, vďaka ktorému si bol oslobodený z reťazí, ktoré máš od tvojho narodenia (Lk 2, 1-5) a zvelebuj malý Betlehem, ktorý ťa priviedol naspäť do Raja, a pokloň sa pred jasľami, vďaka ktorým si ty, ktorý doteraz nemal zmysel (gr. alogos on – byť bez slova), sýtený Slovom. Vedz, že ako vôlovi ponúka Ti Izaiáš tvojho Pána a ako oslovi jasle tvojho Pána, aby ste boli tak čistí ako tí, ktorí sú čistým a zákonným jedlom a ktorí prežúvajú slovo a sú vhodní na obetu. Alebo ak ste tí, ktorí ešte nie sú čisté a dobré jedlo a nie ste vhodní pre obetu, obyvatelia pohanov: bežte s hviezdou a doneste svoje dary s mágmi, zlato, kadidlo a myrhu (Iz 1, 3) ku kráľovi, k Bohu, k tomu, ktorý pre teba zomrel. S pastiermi ho oslavujte, (Mt 2) s anjelmi spievajte hymny, s archanjelmi chóry. Nech je tento sviatok spoločným pre nebeské zbory a zemské zbory. (Lk 2, 14 – 15) Lebo som presvedčený, že nebeské Sily sa dnes pripájajú k nášmu veľkému sviatku. Pretože sú milovníci ľudí a milovníci Boha, ako tí, o ktorých Dávid hovorí pri utrpení Krista, že s Ním vystupujú hore, aby ho stretli a jeden druhého podopierajú, aby pozdvihli brány (Ž 24, 7 – 9).
  18. Je ešte jedná vec spojená s narodením Krista, ktorú je hodné nenávidieť – Herodesová vražda neviniatok. (Mt 2, 16) Musíme si to uctiť tiež: ako obetu tých, ktorí boli v rovnakom veku ako Kristus, sťatí pre obetu novej Pečaťe. Lebo ak On uteká do Egypta, staňte sa radostnými spoločníkmi jeho exilu. Veľkým je totiž podieľať sa na Kristovom vyhnaní. A ak zostáva dlho v Egypte, povolávajte ho z Egypta svojimi poklonami. Sprevádzajte ho pri každej ťažkosti na každom stupni života v Kristovi. Buďte očistení, buďte obrezaní, odhoďte závoj, ktorým ste sa skrývali od svojho narodenia. Potom učte v Chráme a vyženťe svätokupeckých predavačov (Jn 2, 15). Poddajte sa ukameňovaniu, ak je to nutné, lebo viem, že budete ochránení od tých, ktorí hádžu kamene a prejdete pomedzi nich z ich stredu ako Boh. A ak vás vezmú pred Heroda, neodpovedajte mu. (Lk 23, 9) On bude rešpektovať vaše ticho viac ako dlhé reči mnohých ľudí. Ak budete bičovaní (Jn 19, 1), odhaľte sa. Ochutnajte žlč kvôli jej chuti (Mt 27, 34), vypite ocot (Jn 19, 29), čakajte pľuvance a príjmite údery, buďte korunovaný tŕňmi, čo sú ťažkosti Božieho života. Oblečte si purpur, vezmite si trstinu do ruky a príjmite posmešky od tých, ktorí sa posmievajú pravde. Nakoniec s Ním buďte ukrižovaní, v smrti a pochovaný, aby ste s Ním vstali z mŕtvych a boli oslávení a spolu s Ním vládli. Hľaďte a uzrite veľkého Boha, ktorý je oslavovaný v Trojici a oslávený, ktorého Vám predstavujeme tak, ako nám reťaze nášho tela dovolia, Ježiša Krista nášho Pána, jemu sláva na veky vekov. Amen.

Poznámka z Nicene and Post-Nicene Fathers: Názov tejto homílie nás necháva v pochybnosti, či daná kázeň zaznela 25. decembra 380 alebo 6. januára 381. Názov teofánia je známy pre sviatok Zjavenia, ktorý ale podľa Schaffa bol v skutočnosti oslavou aj Narodenia a aj Krstu Pána. Obe názvy boli preto používané v zjednodušenom zmysle pre zjavenie Boha a rozhodne obe boli používané aj pre vianočné sviatky. Takto Suidas hovorí, že epifánia (zjavenie, manifestácia) je Vtelenie Spasiteľa a Epifánius (Haer., 53) zas zmieňuje, že deň epifánie je dňom, keď sa narodil Kristus v tele. Ale sv. Hieronym tento názov používa pre Krst Krista: „Deň zjavenia je tiež uctievaný, nie ako ten, ako si niektorí myslia, ktorý by bol dňom Jeho narodenia v tele, pretože v tento deň bol stále ukrytým, a nie zjaveným; ale je to deň, v ktorom zaznelo: Ty si môj milovaný Syn.“ (In Ezech. I.) Existuje aj homília, pripísaná sv. Jánovi Zlatoústemu: O krste Krista, v ktorej je vyslovene popreté, že by meno teofánie patrilo Narodeniu. Avšak aj táto homília obsahuje dôkaz, že aj sviatok Narodenia Pána bol dodržiavaný v rovnakom čase v skoršej dobe, napr. v 16. bode hovorí kazateľ Gregor: „ Veď o niečo neskôr uvidíte Ježiša schádzať do rieky Jordán, aby sa očistil pre moje očistenie.“ Iný druh dôkazu sa nachádza v diele In Sancta Lumina 14: „Keď sme slávili sviatok Kristovho Narodenia, presuňme sa, tak ja ako celebrant, ako aj vy, k druhému skutku Krista a k ďalšiemu Tajomstvu.“

PG XXXVI., str. 311-334.
Neprešlo jazykovou úpravou. Pracovný preklad: o. Lukáš Mitro.
Kontrola zmyslu, časť prekladu, odvolávky a vysvetlivky pochádzajú z anglického prekladu: Charles Gordon Browne, James Edward Swallow: Nicene and Post-Nicene Fathers, Second Series, Vol. 7. Ed. Philip Schaff and Henry Wace. (Buffalo, NY: Christian Literature Publishing Co., 1894.)