Menu

A A A  | ☾ 

03. JANUÁR

3. JANUÁR

Svätý prorok Malachiáš.
Svätý mučeník Gordios.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Svätý prorok Malachiáš

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „môj posol“. Posledný z malých prorokov, a pečať proroctva, je autorom, o živote ktorého takmer nič nevieme. Malachiáša identifikovali Hieronymovi súčastníci a Targúm s Ezdrášom. Kniha proroka Malachiáša pozostáva z 3 kapitol a obsahuje 6 dialógov. V prvej Boh uisťuje ľud o svojej láske. V ďalšej napomína kňazov, ktorých služba oltáru zraňuje česť Jahveho. Rovnako sa obracia aj na židovské spoločenstvo a vyčíta prax manželstiev s cudzinkami a rozvody. V štvrtej reči hovorí k pochybovačom a uisťuje ich, že Boží súd, ktorý zlých potrestá a dobrých odmení, príde. V piatom dialógu vysvetľuje, že neúroda je dôsledkom nedbalosti pri odovzdávaní desiatkov chrámu. A napokon posledná reč sa obracia k verným. Uisťuje ich, že spravodlivá individuálna odplata príde pri všeobecnom súde. Po záverečnom napomenutí kniha proroka Malachiáša končí prísľubom. Malachiáš zrejme pracoval na príprave reformy Ezdráša a Nehemiáša, ale sám ju už nezažil. Spolu s nimi ich spája rovnaký zámer: odstránenie kultových zmiešanín s pohanstvom, čarodejníctva, zmiešaných manželstiev, rozvodov a hospodárskeho úpadku. Malachiáš pôsobil v čase 470 až 450 pred Kristom. Odvoláva sa naň už kniha Sirachovec.

Svätý mučeník Gordios

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Kurd“. Gordios je mučeník zo začiatku 4. storočia. Svoj život položil za Krista v kapadóckej Cézarey. Kázeň svätého Bazila ho opisuje ako stotníka, ktorý sa vzdal vojenskej služby a stal sa pustovníkom. Po verejnom vyznaní Krista ho popravili. Bazilova správa o Gordiovi pripomína legendu svätého Ménasa.

Naša prepodobná matka Genovéva Parížska

Jej meno má germánsky pôvod a znamená „matka rodu“. Patrónka Paríža sa narodila v Nanterre (Nantér) okolo roku 422. Podľa životopisnej legendy na podnet svätého Germána z Auxerre (Osér) sa utiahla onedlho do kláštora. Tam viedla život pokánia a modlitby, ktorý sa vyznačoval početnými zázrakmi. Počas vpádu Húnov v roku 451 bol vraj na jej príhovor uchránený Paríž pred zničením. Genovéva sa považuje za staviteľku chrámu svätého Dionýza Parížskeho. Naša prepodobná matka Genovéva zomrela v Paríži 3. januára okolo roku 502. Nad jej hrobom začal s výstavbou chrámu Chlodovik I. Chrám rozšíril a obnovil v 12. storočí Štefan Tournai (Turné). V stredoveku patrila svätá Genovéva v celom Francúzsku k najobľúbenejším svätcom. V roku 1759 začali stavať popri pôvodnom chráme novú stavbu, ktorá mala byť chrámom, no nakoniec v roku 1791 sa z toho stal panteón k pocte všetkých božstiev a veľkých mužov francúzskeho národa. Relikvie svätej Genovévy 21. novembra 1793 verejne spálili a jej hrobku roztavili. Nová budova síce v rokoch 1806 až 1830 a 1852 až 1885 slúžila ako miesto katolíckych bohoslužieb, avšak v roku 1885 ju vyhlásili za profánnu budovu. Zachovali sa známe nástenné maľby o živote svätej Genovévy. Miestom jej kultu je dnes chrám St. Étienne-du-Mont (San Etjén du mo).

TROPÁR A KONDÁK

 

Pridaj komentár