Menu

A A A  | ☾ 

12. NOVEMBER

12. NOVEMBER

Svätý hieromučeník Jozafát, polocký arcibiskup.
Náš otec svätý Ján Milosrdný, alexandrijský patriarcha.

Náš prepodobný otec Níl.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Svätý hieromučeník Jozafát, polocký arcibiskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh súdi“. Mučeník a apoštol únie sa narodil v roku 1580 v meste Vladimír v oblasti Volyň, ktorá je dnes severozápadnou súčasťou Ukrajiny. Jeho rodičia boli pravoslávni. Vo Vilniuse (dnes hlavné mesto Litvy) prestúpil do ruténskej uniatskej cirkvi. V roku 1609 sa stal kňazom, o 4 roky neskôr igumenom, predstaveným baziliánskeho kláštora v meste Byten v dnešnom Bielorusku a o rok zasa vo Vilniuse archimandritom. V roku 1617 ho zvolili za biskupa koadjútora arcibiskupa v Polocku v dnešnom severnom Bielorusku a rok po jeho smrti sa stal arcibiskupovým nástupcom. Ako horlivý kazateľ a spovedník neúnavne pozýval k rozširovaniu zjednotenia (únie) pravoslávnych s Katolíckou cirkvou. Počas vizitácie v meste Vitebsk v dnešnom severovýchodnom Bielorusku ho zavraždili. Svätý hieromučeník Jozafát, polocký arcibiskup zomrel 12. novembra 1623. V roku 1643 bol blahorečený a v roku 1867 svätorečený. Jeho telesné pozostatky boli prenesené v roku 1916 do Viedne a v roku 1949 do Ríma. Pápež Pius XI. si pri príležitosti 300. výročia od jeho smrti uctil jeho pamiatku samostatnou encyklikou Ecclesiam Dei admirabili.

Tropár, 4. hlas: Svitíľnik svítlyj javílsja jesí, svjaščenomúčeniče Iosafáte: jáko úbo pástyr dóbryj položíl jesí dúšu tvojú za óvcy, ot rasproľubívych vrahóv ubijén jesí, i všél jesí vo svjatája svjatých, so bezplótnymi vodvorjájasja. Ťím ťa mólim mnohostradáľne: molí pástyrej načáľnika Christá, nás pričitáti desnómu ovéc stojániju, i spastí dúšy náša.

Tropár, 4. hlas: Veľkňaz a mučeník Jozafát, zjavil si sa ako jasná hviezda. Ako dobrý pastier položil si dušu za svoje ovce. Zabili ťa vrahovia, čo milovali spory. Vstúpil si do svätyne svätých, aby si bol spoločníkom anjelov. Vrúcne ťa prosíme, slávny mučeník, pros Vládcu pastierov, Krista, aby aj nás pripojil k ovciam po pravici a spasil naše duše.

Kondak, 4. hlas: Zaréju óhnennoju ot raspjátaho Christá júnošeski prosviščén, ánhelom podóbjasja v inočesťim žitijí, i blahočéstno v svjatíteľstvi požíl jesí: jásno propovídav sojedinénie, pohasíl jesí rasproľubívych raspalénnaja razdórstviem serdcá, múčeníčeskoju tvojéju króviju, i vinéc ot Christá prijál jesí. Ťímže pomjaní nás tebí vopijúščich: rádujsja, nepokolebímyj sojedinénija stólpe.

Kondak, 4. hlas: Už v mladosti osvietil ťa ukrižovaný Kristus. V reholi si mu slúžil ako anjel. Ako biskup horlivo si pracoval pre zjednotenie Cirkvi. Upokojoval si mysle rozvášnené spormi. Za pokoj a jednotu si vylial vlastnú krv. Preto ťa Kristus obdaroval vencom slávy Ujmi sa nás, svojich ctiteľov. Pozdravujeme ťa, pevný pilier jednoty.Hore srdcia

 

Náš otec svätý Ján Milosrdný, alexandrijský patriarcha

 

Náš prepodobný otec Níl

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou spoločne pripomínajú gréckokatolíckeho arcibiskupa Jozafáta, spomína si Gréckokatolícka cirkev aj na prepodobného otca Níla Staršieho. Jeho meno má grécko-semitský pôvod a znamená „rieka“. Níl Starší sa narodil v druhej polovici 4. storočia. Predtým ho nesprávne nazývali Sinajský. Podľa legendy cirkevného historika prelomu 14. storočia, Nikefora Kallistra, bol Níl vysokým úradníkom na cisárskom dvore v Konštantínopole. So súhlasom manželky spoločne so svojím synom Theodulom sa zrejme okolo roku 390 stali mníchmi na hore Sinaj. Z kláštora počas útoku zbojníkov Níl ušiel, no jeho syna zajali. Po niekoľkých dobrodružstvách sa syn znova spojil s otcom. Podľa výskumu Karla Heussi však Níl pochádzal z Ankyry v Galácii. Pravdepodobne študoval v Konštantínopole, kde sa spoznal s Jánom Zlatoústym a začal si ho vážiť. Dostal tak dôkladné vzdelanie vo vedách a výchovu vo viere. Po svojom návrate do vlasti sa stal predstaveným kláštora v blízkosti Ankyry. Prepodobný Níl patril zrejme aj k obhajcom Jána Zlatoústeho, keď ho začal prenasledovať cisár Arkádius. Níl sa stal vyhľadávaným duchovným poradcom, ako to dokazujú aj jeho listy. Mnohé z nich sú, žiaľ, iba citátmi z biblie a z iných autorov. Ďalšie jeho spisy majú prevažne asketický obsah. Časť z jemu pripisovaných diel napísal Euagrius Pontikus, autor Filokalie. Prepodobný Níl Starší zomrel okolo roku 430. Jeho telesné pozostatky preniesli do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole.