Menu

A A A  | ☾ 

13. NOVEMBER

13. NOVEMBER

Náš otec svätý Ján Zlatoústy, konštantínopolský arcibiskup.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Náš otec svätý Ján Zlatoústy, konštantínopolský arcibiskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Zlatoústy sa narodil v rozmedzí rokov 344 až 354. Pochádzal z rodiny dôstojníka. Skoro stratil otca, a preto ho vychovala jeho matka Anthusa. V škole slávneho pohanského učiteľa rétoriky Libania získal Ján základy pre solídne helenistické vzdelanie. Vplyvom biskupa Meletia a učiteľa na antiochijskej exegetickej škole Diodora sa od Libania oddelil. V roku 369 prijal krst a o šesť rokov neskôr sa vďaka vysviacke na lektora stal súčasťou antiochijského kléru. Jeho nadšenie pre mníšstvo bolo podnetom na vstup do kláštora v blízkosti Antiochie. O štyri roky neskôr ho opustil, aby sa stal pustovníkom. S podlomeným zdravím sa vrátil späť do Antiochie, kde sa v roku 381 stal diakonom už starého Meletia. O päť rokov neskôr ho biskup Flabianos ustanovil na kňaza. Ako kazateľ v biskupskom chráme dosiahol vďaka svojmu strhujúcemu rečníckemu prejavu jedinečné hlboké pastoračné pôsobenie, ktoré mu v nasledujúcich generáciách prinieslo čestné meno „Zlatoústy“ a nehynúcu úctu. Po smrti konštantínopolského biskupa Nektária sa Ján dostal na biskupský stolec hlavného mesta ríše. Ako biskup rozvinul horlivú pastoračnú činnosť. Početným Gótom v hlavnom meste daroval vlastný chrám a klerikov, ktorí kázali v ich rodnom jazyku. Pre chorých a chudobných dal vybudovať hospice a nemocnice a staral sa o misie v Trácii a ďalekej Fenícii. Keď v luxuse žijúcej vrstve pripomenul jej povinnosti, obrátila sa jej počiatočná priazeň k uznávanému kazateľovi v odpor proti nemu. Pobúrenie z dvora riadené cisárovnou Eudokiou a niekoľkými biskupmi na čele s Teofilom z Alexandrie viedlo v roku 403 k zosadeniu Jána na takzvanej Synode pri dube. K nemu pridal cisár prvé Jánovo vyhnanstvo. Nešťastie v cisárskom paláci podnietilo síce okamžité odvolanie verdiktu, no opätovné intrigy po dvoch mesiacoch dosiahli, že ho napokon vyhnali do mesta Kukusus na arménskej hranici. Tu žil tri roky a svojimi listami posilňoval jemu verných členov cirkevnej obce. Jeho nepriatelia dali preto podnet cisárovi, aby ho prikázal prísnejšie väzniť v meste Pityus pri Čiernom mori. Počas cesty tam podľahol vyčerpaniu a pri meste Komana 14. septembra 407 zomrel. V roku 438 jeho pozostatky preniesli naspäť do Konštantínopolu. Tie sa od roku 1204 nachádzali v Ríme, kým ich Ján Pavol II. nevrátil v roku 2004 konštantínopolskému patriarchovi.

Tropár, 8. hlas: Úst tvojích, jákože svítlosť ohňá, vozsijávši blahodáť, vselénnuju prosvití: ne srebroľúbija mírovi sokróvišča sniská, vysotú nám smirenomúdrija pokazá. No tvojími slovesý nakazúja, ótče Joánne Zlatoúste, molí Slóva Christá Bóha, spastísja dušám nášym.

Tropár, 8. hlas: Milosť, ktorá vychádzala z tvojich úst, ako jasná žiara ohňa osvecuje celý svet, odhalila svetu poklad v nezištnosti ukrytý a nám zasa ukazuje vznešenosť pokory. Svojím slovom nás, otče Ján Zlatoústy, poučuj a pros Krista, Božie Slovo, aby našim dušiam spásu daroval.

Kondak, 6. hlas: Podoben: Jéže o nás ispólniv: Ot nebés prijál jesí Božéstvennuju blahodáť, i tvojími ustnámi vsjá učíši poklaňátisja v Tróici jedínomu Bóhu, Joánne Zlatoúste, vseblažénne prepodóbne, dostójno chválim ťá: jesí bo nastávnik, jáko Božéstvennaja javľája.

Kondak, 6. hlas: Podoben: Jéže o nás ispólniv: Božiu milosť prijal si z nebies, z tvojich úst sa všetci učíme klaňať jedinému Bohu v Trojici. Teba prepodobný a blažený Ján Zlatoústy, právom chválime, veď ty si náš učiteľ, lebo nám to, čo je božské, zjavuješ.Hore srdcia