Menu

A A A  | ☾ 

18. FEBRUÁR

18. FEBRUÁR

Náš otec svätý Lev, rímsky pápež.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Náš otec svätý Lev, rímsky pápež

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Lev“. Dnešný svätec pochádzal z Toskánska. Za pápeža Celestína I. bol archdiakonom. Jána Kassiána pohol k napísaniu diela proti Nestorovi, De incarnatione Domini. V čase, keď bol ako legát v Gálii, ho zvolili za pápeža a 29. septembra 440 vysvätili. Lev bojoval proti Pelagiánom a Manichejcom v Taliansku a Priscilianistom v Španielsku. Ich omyly vyvrátil v obšírnom liste. Lev sa usiloval o to, aby sa zachovávala cirkevná disciplína. Bol hlboko presvedčený o tom, že pápež je Petrovým nástupcom. Preto zasiahol do hierarchických pomerov v severnej Afrike, Gálii a Ilýrii, kde potvrdil práva apoštolského vikára Anastázia zo Solúna. Cyril a Protesios z Alexandrie oponovali Levovi v otázke slávenia Paschy a on nakoniec v záujme udržania pokoja a jednoty napokon ustúpil. Dnešný svätec odsúdil monofyzitizmus a Eutychovo odvolanie a vo svojom dogmatickom liste adresovanom Flabiánovi z Konštantínopolu obraňoval náuku o dvoch prirodzenostiach v Kristovi. Aby mal stáleho dôverníka na cisárskom dvore v Byzancii a bol informovaný o cirkevnej situácii na východe, ustanovil v Konštantínopole svojho delegáta. Na Chalcedónskom koncile (451) prostredníctvom legátov neprijal 28. kánon, ktorým sa povyšovalo postavenie konštantínopolského patriarchu. Lev sa postavil aj proti barbarom, ktorí vnikali do Talianska. V roku 452 vycestoval za Attilom do Mantua a presvedčil ho, aby uzavrel prímerie a vrátil sa domov. U kráľa Vandalov a Alanov Geisericha dosiahol ušetrenie Ríma od vrážd a od ohňa, no musel strpieť štrnásťdenné plienenie mesta a bazilík. Svätý Lev, rímsky pápež zomrel 10. novembra 461. V zachovaných dielach je viditeľný jeho jemný štýl a rytmické ukončenie viet. Vyznačoval sa jasnými myšlienkami, čistou rečou a výstižným prejavom. Vo svojich kázňach sa javí ako rázny duchovný rečník. Pápež Benedikt XIV. ho v roku 1754 vyhlásil za učiteľa cirkvi.

Náš otec svätý Flavián Vyznávač, konštantinopolský patriarcha

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci k rímskemu rodu Fláviovcov“. Flaviána ako kňaza povolali v roku 446 za nástupcu konštantinopolského patriarchu Prokla. Na synode z roku 448, musel Flavián vydať stanovisko proti monofyzitickým tendenciám Eutycha. O jeho zosadení informoval pápeža Leva I., ktorý mu ako odpoveď zaslal Epistola dogmatica ad Flavianum. Avšak Eutychés dosiahol u cisára Teodózia II. zvolanie synody do Efezu, takzvanú zbojnícku synodu z roku 449, na ktorej na podnet Dioskura z Alexandrie zosadili konštantínopolského patriarchu Flaviána, a po zneucťujúcom obrade ho poslali do vyhnanstva. Počas cesty do vyhnanstva Flavián zomrel. Bolo to zrejme ešte v auguste 449. K jeho rehabilitácii došlo počas Chalcedónskeho koncilu (451). Cisárovná Pulchéria, dala jeho pozostatky pochovať do chrámu svätých apoštolov. Flaviánovo vyznanie viery, ktoré adresoval cisárovi Teodóziovi, pripravilo kristologickú formuláciu Chalcedónskeho koncilu.

TROPÁR A KONDÁK


Tropár, 8. hlas: V
eľký učiteľ Lev, * všetkých si osvietil svojou náukou. * Bol si hlásateľom pravovernosti, * učiteľom čistoty a čnosti, * svetlom celého sveta. * Dával si dokonalý príklad lásky k Bohu * a neúnavne si hlásal duchovné pravdy. * Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.
Kondák, 3. hlas: Slávny veľkňaz, zasadol si na kňazský trón. * Článkami svätej viery umlčiaval si ústa levov v ľudskom tele. * Svetlom viery umožnil si zverenému stádu chápať náuku o Najsvätejšej Trojici, * preto si sa preslávil ako horlivý hlásateľ večných právd.

Pridaj komentár