Menu

A A A  | ☾ 

20. NOVEMBER

20. NOVEMBER

Obdobie pred sviatkom Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Blažená Jozafáta Hordaševská, spoluzakladateľka sestier služobníc.
Náš prepodobný otec Gregor Dekapolita.
Náš otec svätý Proklos, konštantínopolský arcibiskup.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Obdobie pred sviatkom Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu

Tropár, 4. hlas: Rádosť predobručájet vsím Ánna nýňi, pečáli soprotívnyj plód prozjábši jedínu prisnoďívu, júže i privódit, molítvy ispolňájušči, dnés veseľáščisja v chrám Hospódeň, jáko súščij chrám Bóha Slóva, i Máter čístuju.

Tropár, 4. hlas: Dnes Anna prináša radosť všetkým. Po rokoch smútku porodila dieťa, jedinú dokonalú Pannu. Teraz ju privádza do domu Pánovho ako Chrám Božieho Slova a jeho presvätú Matku. Spolu s vrúcnymi modlitbami Bohu ju daruje.

Kondak, 4. hlas: Podoben: Javílsja jesí: Vesélija dnés vselénnaja ispólnisja vsjá, v blahoznamenítom prázdnici Bohoródicy, zovúšče: tá jésť síň nebésnaja.

Kondak, 4. hlas: Podoben: Javílsja jesí: Dnes jasá celý svet, lebo sa chystá veľký sviatok Bohorodičky, radostne volá: „Ona je skutočným palácom nebies.” Hore srdcia

 

Blažená Jozafáta Hordaševská, spoluzakladateľka sestier služobníc

Narodila sa 20. 11. 1869 vo Ľvove a osem dní na to prijíma vo Ľvovskej Cerkvi sv. apoštolov Petra a Pavla sviatosť krstu a myropomazania. Rodinu Hordaševských Darca všetkého dobra obdaroval štyrmi deťmi ešte pred Michaelou a ďalšími štyrmi po nej. Chudobní kresťanskí rodičia – pracovitý stolár reštaurátor Jakub Pukas a dobrá, obetavá Ksenia Hordaševská – ich prijímajú v jednoduchej a hlbokej zbožnosti a dôvere v Božiu starostlivosť a prozreteľnosť. Michaela je pekným dieťaťom. Ako šesťročnú ju zapisujú do Školy svätého Antonija. Už v tomto veku prejavuje výrazné znaky zbožnosti a čností. So svojou sestrou Annou sa často hrávajú na pustovníčky a jedia korienky. Po ukončení základnej školy – hoci s vyznamenaním – musí nastúpiť do práce vo fabrike na výrobu skla, aby pomohla rodine. Aj v tomto prostredí sa osvedčuje ako svedomitá v práci a horlivá v náboženskom živote. Rada a spontánne – ak je to potrebné – učí katechizmus, a veľmi často sa zúčastňuje cirkevných bohoslužieb. Michaela má devätnásť rokov, keď otcovia Baziliáni dávajú pre ľvovskú mládež duchovné cvičenia. Mladučká a horlivá dievčina spoznáva o. Jeremiáša Lomnického, OSBM, ktorý sa stáva jej duchovným vodcom. S jeho dovolením 24. júna 1889 v Cerkvi sv. Onufria vo Ľvove skladá súkromný sľub čistoty na jeden rok a neskôr ho obnovuje na tri roky. Otec Lomnický vidí v Michaele neobyčajnú dušu a vedie ju k hlbokému spojeniu s Kristom. Je svedkom toho, ako v mladej dievčine rastie príťažlivosť k rehoľnému životu a ako sa vážne zamýšľa nad povolaním k úplnému zasväteniu sa Bohu. Istý čas sa zaoberá myšlienkou vstúpiť k sestrám Baziliánkam. Tvorca ľudských dejín má s ňou však iné plány. V Božej múdrosti sa totiž napĺňa čas na zrod Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie a Michaela má v tomto pláne pripravenú úlohu. Cez o. Jeremiáša dostáva ponuku stať sa spoluzakladateľkou a prvou Sestrou služobnicou. Ako o tom neskôr sama píše, spočiatku sa tejto myšlienky zľakla. Keď ale uvážila, aké veľké sú potreby jej duchovne opusteného národa, rozhodla sa a ochotne sa oddala na službu Bohu v začínajúcej Kongregácii. Bola to prvá kongregácia s aktívnym spôsobom života v našom obrade. Aby Michaela mohla skúsiť a zároveň sa trochu zaučiť takémuto spôsobu rehoľného života, odchádza na nejaký čas k poľským sestrám Feliciánkam do Žovkvi. Po tejto skúsenosti si s pomocou svojej sestry Anny navrhuje a šije rehoľné rúcho a 24. augusta 1892 ho v Cerkvi sv. Onufria vo Ľvove ho slávnostne prijíma. Zároveň dostáva nové meno – Jozafata. Po obliečke odchádza do domu, ktorý v Žuželi pripravil o. Selecký – jeden zo zakladateľov Kongregácie – pre Sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie. Tu sa stretáva s kandidátkami – dievčatami, ktoré už skôr prejavili záujem o takýto spôsob života. Je im predstavenou a učiteľkou. Dňa 20. novembra 1892 verejne skladá na tri roky svoje prvé rehoľné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti, pričom jej deväť kandidátok má obliečku. Sestra Jozafata sa starostlivo venuje formácii prvých noviciek, ale súčasne apoštoluje a horlivo pomáha svojmu národu. Už v r. 1893 otvára v stodole prvú materskú školu, ktorú vedie jej rodná sestra Anna, rehoľným menom Arsénia. Všetky sestry spoločne dbajú o duchovné povznesenie svojho národa – učia deti i ženy, starajú sa o Božie chrámy, o chorých. Oheň, ktorý misiami otcovia Baziliáni zapaľujú, ony udržujú a žijú s národom. Mladá, ale prezieravá Jozafata vštepuje sestrám hlbokú lásku k národu, uprostred ktorého majú vykonávať svoju misiu. Pod múdrym a neúnavným vedením s. Jozafaty sa Kongregácia, aj napriek veľkým ťažkostiam, rýchlo rozrastá. Zakladá nové domy a časom posiela sestry aj do iných krajín (Kanada, Chorvátsko, Brazília…). Všade, kde len môže, pomáha a organizuje sestrám duchovný život a slúži tam, kde je najväčšia potreba. Snaží sa dvíhať národ duchovne, morálne a kultúrne. Dňa 11. mája 1909 s. Jozafata skladá doživotné sľuby. V r. 1914 nastupuje poslednú etapu svojho života – svoju krížovú cestu. Začína sa jej choroba – tuberkulóza kostí. Po dlhom a ťažkom utrpení na tomto kríži ako 49 ročná, odovzdáva dňa 7. 4. 1919 svoju svätú dušu Pánovi. Stáva sa to, čo už skôr predpovedala, že zomrie na sviatok Blahoviščenija – Zvestovania (podľa juliánskeho kalendára). V čase jej smrti Kongregácia sestier služobníc už má 400 sestier a 40 domov. Aj na smrteľnej posteli vyjavuje sr. Jozafata túžbu po tom, aby sestry boli sväté. Jej životná duchovnosť – veľmi prirodzená a jednoduchá, zameraná na pravdu, čiže na Boha a jeho svätú vôľu – sa prejavuje aj pri smrti v poslednej modlitbe: Ježiš, Ježiš, chcem len teba! Ježiš, Mária, Jozef, vám oddávam svoju dušu!

Tropár, 4. hlas: Duchom molítvy i služénija, blažénna Josafáto, sérdce čelovíčeskoje učíši ny vozdvizáti vézďi iďíže bíjet. Služíti, iďíže potréba vsehó bóľša, vsjá da búdut vo slávu Bóžiju.

Tropár, 4. hlas: Blažená Jozafáta, svojím duchom modlitby a služby učíš nás obnovovať a povznášať ľudské srdce všade, kde len bije. Slúžiť tam, kde je najväčšia potreba. Nech je všetko na Božiu slávu.

Kondak, 2. hlas: Blažénna Josafáto, soosnováteľko Služébnic Neporóčnyja Ďívy Maríji, ľudéj rádi ukrajínskych služénije svoje načávši svít vo ostavléniji ím prinosíla jesí, otróky i júnosť vospitája, otcém kríposť nóvu i nadéždu vzirála jesí óbraz Bóžij v ních viďášči. O blahoľípiji dómu Bóžija revnovála jesí krasotu bohoslužénija vkusíti pomahája im. Putem stradánija Hospóď privedé ťa do svjatýňi. Ty jesí óbraz na vsjákoje vrémja.

Kondak, 2. hlas: Blažená Jozafáta, spoluzakladateľka služobníc nepoškvrnenej Panny Márie, začala si svoju misiu pre svoj ľud na Ukrajine, prinášala si mu svetlo v jeho opustenosti. Vychovávala si deti a mládež, otcom si rozdávala novú silu a nádej. Starala si sa o chorých a biednych, lebo si v nich videla Boží obraz. Dbala si na krásu Božieho domu, ľuďom si pomáhala prežívať krásu bohoslužieb, Pán ťa priviedol k svätosti cestou utrpenia. ty si vzorom pre všetky časy.Hore srdcia

 

Náš prepodobný otec Gregor Dekapolita

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ostražitý“. Byzantský mních Gregor sa narodil okolo roku 780, alebo 790 v meste Eirenopolis v izaurijskom Dekapolise. Gregor utiekol pred zásnubami a ukryl sa v horách. Tam sa v jednom z kláštorov stal mníchom. Kláštor však za krátko musel opustiť, pretože vyzýval obrazoborecky naladených mníchov k zodpovednosti. Ďalších 14 rokov žil v inom kláštore, až kým sa z neho napokon stal pustovník. Na základe inšpirácie sa vydal na cesty. Cez Efezus do Konštantínopolu. Pokračoval do Solúna a prišiel až do Talianska. Navštívil Neapol a Rím. Prepodobný otec Gregor Dekapolita zomrel v Konštantínopole v roku 842 alebo 843. Jeho životopisec Ignác Diakon podáva správu o veľkom počte Gregorových zázračných skutkov. V poslednej fáze obrazoboreckého sporu hral Gregor významnú rolu. Svojho žiaka Jozefa Hymnografa poslal do Ríma, aby u pápeža Gregora IV. hľadal ochrancu proti obrazoborcom. Zachoval sa spis s menom Gregora Dekapolitu, v ktorom opisuje obrátenie jedného saracéna. O úcte aj na západe svedčí Rímske maryrológium.

Tropár, 3. hlas: Óbraz býl jesí vozderžánija, Božéstvennym Dúchom vsjá prosvitív, pravovírija tečénije soveršíl jesí, učénijem mír prosvitíl jesí, i zlovírnych obličíl jesí smýsly, ótče prepodóbne Hrihórije, Christá Bóha molí, darováti nám véliju mílosť.

Tropár, 3. hlas: Úctyhodný Otec Gregor, bol si vzorom zdržanlivosti. Božím Duchom si všetkých osvietil. Dokonal si hlásanie náuky pravej viery. Učenosťou si osvietil svet. Tých, čo verili falošnej náuke, napomínal si pre ich nerozumnosť. Pros Krista Boha, aby nám daroval veľkú milosť.CSsRVečierne

Kondak, 3. hlas: Svítloje ťá sólnce cérkov poznavájet, dobroďítelej krasotámi, i iscilénij lučámi, vsích prosviščája, Christóv uhódniče. Ťímže prázdnujem čestnúju pámjať tvojú, i počitájem pódvihi tvojá, vseblažénne ótče, premúdre Hrihórije.

Kondak, 3. hlas: Cirkev ťa poznáva ako jasné slnko, ktoré skrze krásu čností i lúčmi uzdravení všetkých osvecuje, Kristov služobník. Preto oslavujeme tvoju úctyhodnú pamiatku a ctíme si tvoje dobré námahy, preblažený otec, premúdry Gregor.preklad:Michal Ondovčák

 

Náš otec svätý Proklos, konštantínopolský arcibiskup

Tropár, 4. hlas: Íže Božéstvennym načálom premúdrosti, stráchom Hospódnim utvérždsja, ottúdu svjaščénnymi voschoždéniji vozšél jesí vo učeníčestvo Zlatoústa, i archijeréjskaho tohó prestóla dostójin býv čistotý dobrótami, apóstoľskim právilom sebé voobrazív, ne sebí živýj, no Christú i stádu tvojemú. Ťím v netľínnyj živót apóstoľski vselílsja jesí, jerárše Prókle, molí Christá Bóha spastísja dušám nášym.

Tropár, 4. hlas: Upevnil si sa v bázni Božej, veď ona je božským počiatkom múdrosti. Potom so svätým úmyslom si vyšiel, aby si sa stal učeníkom Zlatoústeho. Tak si sa stal hodným jeho stolca v čistote svojich mravov. Pripodobnil si sa apoštolskému vzoru. Nie sebe si žil, ale Kristovi a svojmu stádu. Tak si sa presídlil ako apoštol do nesmrteľného života, biskup Proklos. Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.CSsRVečierne

Kondak, 4. hlas: Podoben: Javílsja jesí: Dostójno dnés toržestvújet, vsích hradóv čestňíjšij voístinnu v čestnóm prestavléniji tvojém, ótče otcév Prókle múdre.

Kondak, 4. hlas: Podoben: Javílsja jesí: Mesto ctihodnejšie nad všetky ostatné, sa dnes dôstojne raduje z tvojho úctyhodného zosnutia, otec otcov, múdry Proklos.preklad:Dominik Gromoš