Menu

A A A  | ☾ 

23. MÁJ

23. MÁJ

Náš prepodobný otec a vyznávač Michal, synadský biskup.
Prepodobná Eufrozína Polocká, igumenka Monastiera svätého Spasiteľa.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Náš prepodobný otec a vyznávač Michal, synadský biskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Boh?“. Michalov dátum narodenia ostáva neznámy, ale zo spisu Teodora Studitu je zrejmé, že bol starší ako Teodor a musel sa teda narodiť pred rokom 759. Ako mladík si obliekol mníšsky odev a vstúpil do Tarasiovho kláštora na Bospore. V rokoch 785 až 787 zastával úrad metropolitu v antickom maloázijskom meste Synnada. V tom čase sa zúčastnil na Druhom nicejskom koncile (787). V roku 806, na podnet cisára Nikefora, stál Michal na čele vyslancov, poslaných ku kalifovi Harunovi al-Rashidovi. Ako vyslanec cisára Michala I. sa zúčastnil diplomatických ciest k pápežovi Levovi III. a k západnému cisárovi Karolovi Veľkému. V súvislosti s obrazoboreckou politikou cisára Leva V. si ho dal cisár v roku 814, spoločne s ďalšími biskupmi a predstavenými, predvolať. O rok neskôr sa ako obranca ikon ocitol vo vyhnanstve, vo frýgijskej obci Eudokias. Za cisára Michala II. ho rehabilitovali. O päť rokov neskôr na následky choroby 23. mája 826 zomrel. V polovici deviateho storočia v čase patriarchu Metoda ho (843-847) vyhlásili za svätého. Relikvia jeho hlavy sa nachádza vo Veľkej lavre sv. Atanáza na Hore Athos. (BBKL)

Prepodobná Eufrozína Polocká, igumenka Monastiera svätého Spasiteľa

Jej meno má grécky pôvod a znamená „priateľská“. Dnešná svätica, rehoľným menom Eufrozína, sa narodila v bieloruskom mesta Polock v roku 1110. Jej vlastné meno bola Pradslava a bola vnučkou známeho polockého kniežaťa Vseslava II. Keď bola ešte mladá, odmietla vraj všetky ponuky na sobáš, utiekla a uchýlila sa do kláštora Božej múdrosti, ktorý viedla jej teta. Tam sa stala mníškou a prijala meno Eufrozína. Peniaze, ktoré zarobila kopírovaním kníh, rozdávala chudobným. Neskôr založila a viedla vlastný kláštor, zasvätený svätému Spasiteľovi. Otca knieža Svjatoslava vraj presvedčila, aby k nej poslal sestru Hardzislavu aby sa v kláštore naučila čítať a písať. Neskôr sa k nej pridali tiež dve netere a sesternica. Eufrozína dala v roku 1161 vyrobiť pre kláštor svätého Spasiteľa nádherný dvojramenný kríž bohato zdobený drahokamami. Počas 2. svetovej vojny zmizol bez stopy. Na sklonku života vykonala Eufrozína púť do Svätej zeme. Tam zomrela v roku 1173. Po dobytí Jeruzalema Saladinom v roku 1187, preniesli jej pozostatky do jaskynného kláštora v Kyjeve. Do rodného Bieloruska, do mesta Polock, sa dostali až v roku 1910. Prepodobnú Eufrozínu si ctia aj v latinskej cirkvi. Je jednou z patrónov Bieloruska.

Tropár, 4. hlas: Potom, ako si rozdala chudobným svoje imanie, * keďže si slávu kniežacieho rodu nepokladala za nič, * odmietla si, krásna panna, pozemského ženícha * a zasnúbila si sa Kristovi, ženíchovi. * Jemu, Eufrozínia, ako veno darovala si duševnú i telesnú čistotu. * Keď teraz stojíš pred ním s plesaním, * pamätaj na nás, čo slávime tvoju pamiatku.
Kondák, 8. hlas: Oslávme slávnu Eufrozíniu, * čo svoje čisté a vzácne panenstvo ozdobila skutkami milosrdenstva sťa lampu olejom. * S múdrymi pannami vstúpila do skvostnej Kristovej svadobnej siene. * Padnime k jej vzácnym ostatkom a sýťme sa jej vôňou. * Vrúcne k nej takto volajme: * Pretože sa tešíš priazni u Krista, Boha, * pros, aby sme boli zbavení zapáchajúcich vášní, * aby boli spasené naše duše.