Menu

A A A  | ☾ 

25. AUGUST

25. AUGUST

Blažený hieromučeník Metod, michalovský protoigumen.
Vrátenie ostatkov svätého apoštola Bartolomeja.

Svätý apoštol Títus.

VEČIEREŇ

 

UTIEREŇ

 

SYNAXÁR

Blažený hieromučeník Metod Dominik Trčka, protoigumen michalovskej viceprovincie redmptoristov

Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frídlande nad Ostravicou. V roku 1902 vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi), a o 8 rokov neskôr, po štúdiách teológie, ho arcibiskup Leo Skrbenský vysvätil za kňaza. Pôsobil v Prahe, v mariánskej svätyni na Svatej Hore a v Plzni. Počas Prvej svetovej vojny sa venoval utečencom z Chorvátska, Slovinska a Ruska. Túžba pracovať medzi kresťanmi východného obradu sa mu splnila v roku 1919, keď ho predstavený Pražskej provincie redemptoristov poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi gréckokatolíkmi v ukrajinskom Ľvove. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno – Metod. V decembri 1921 ho poslali do Stropkova, kde založil so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov byzantského obradu. V roku 1924 sa stal predstaveným komunity a začal rozvíjať misionársku činnosť v Prešovskej, Mukačevskej a Kirževackej eparchii. Okrem hlásania Božieho slova a ľudových misií založil spoločenstvá Matky Ustavičnej Pomoci a modlitby svätého ruženca. V roku 1931 sa spoločenstvo redemptoristov presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde sa stal Metod predstaveným. Pod jeho vedením sa pastoračná činnosť redemptoristov rozšírila na celý Zemplín. Dokončil stavbu chrámu a tiež založil fond pre istý konvent sestier. Počas druhej svetovej vojny podstúpili redemptoristi mnohé utrpenia. 21. decembra 1945 bola komunita redemtoristov východného obradu kánonicky ustanovená na Viceprovinciu Michalovce a v marci r. 1946 bol Metod vymenovaný za prvého predstaveného viceprovincie. Pod jeho vedením sa redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám Sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa misiám a publikačnej činnosti. S príchodom komunistického režimu bola Michalovská provincia v roku 1949 zrušená a v noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do sústreďovacích táborov. Metoda previezli najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Počas procesu, 12. apríla 1952, ho obvinili zo špionáže, protištátnej činnosti a pokusu o útek za hranice. Metoda odsúdili na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Keď počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných kolied, v momente ho preložili do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostal tuberkulózu a 23. marca o 9:00 roku 1959 zomrel. Pochovali ho na väzenskom cintoríne. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi preniesli v roku 1969 jeho pozostatky do chrámu Svätého Ducha v Michalovciach. Tu sa nachádzajú dodnes. V roku 2001 ho Ján Pavol II. vyhlásil v Ríme za blahoslaveného.

Tropár, 7. hlas: Blažený Metod, nič ťa neodlúčilo od lásky ku Kristovi, * ani prenasledovanie, väzenie a mučenie. * Dobrý boj si bojoval * a vieru si zachoval. * Ostal si verný Kristovi a jeho Cirkvi. * Pros za nás dobrého pastiera Krista, * aby sme vo viere vytrvali až do konca * a dosiahli večnú slávu v nebi.
Kondák, 4. hlas: Kristov kňaz a mučeník Metod, * zamiloval si si božské dieťa Ježiša, * ktorého lásku si ohlasoval aj v žalári, * kde si bol za vernosť Cirkvi, * a zaplatil si za to cenu života. * Svojou apoštolskou horlivosťou * mnohých si priviedol ku Kristovi, * preto ťa oslavujeme a voláme: * „Pros za nás, blažený Metod, * aby sme ťa nasledovali vo vernosti Kristovi.“

Svätý apoštol Títus

Meno Títus má latinský pôvod a znamená „holub“. Títus bol spolupracovníkom apoštola Pavla. Jeho meno sa v Novom zákone objavuje len v Pavlových listoch, Skutky apoštolov ho nespomínajú. Títus bol rodeným pohanom a podľa Títovho listu ho pre evanjelium získal apoštol Pavol. Nie je známe odkiaľ pochádzal, či kedy sa obrátil. Po prvýkrát sa spomína v sprievode apoštola Pavla na jeho ceste na Apoštolský koncil. Počas vrcholiacej krízy v Korinte ho Pavol namiesto seba poslal do Korintu, hoci tam plánoval ísť aj sám a Korinťanom prisľúbil osobnú návštevu. Títovi dal do ruky list, ktorý napísal hlboko zarmútený, aby získal naspäť tamojšie spoločenstvo. Medzitým sa ustarostený Pavol vydal z Efezu do Macedónska a dohodol si stretnutie s Títom v Troase. Keď ho tam nestretol, cestoval v ústrety Títovi do Macedónska. Keď sa stretli, Títus odovzdal Pavlovi potešujúcu správu, že väčšina korinstského spoločenstva mu bola verná. Nato poslal Pavol Títa do Korintu s ďalším listom, ktorý poznáme ako Druhý list Korinťanom, a s úlohou, aby ukončil zbierku pre kresťanské spoločenstvo v Jeruzaleme, ktorá sa tam už dlho pripravovala. Podľa Títovho listu ho Pavol v polovici šesťdesiatych rokov nechal na Kréte a poslal mu list, v ktorom ho, okrem iného, volá, aby čo najskôr prišiel za ním do Nikopolisu. Vo vedomí blížiacej sa smrti poslal Pavol Títa do Dalmácie. Podľa neskorších správ, napríklad aj Euzébia z Cézarey, sa Títus po Pavlovej smrti vrátil na Krétu. Tam v meste Gortyna, ako biskupskom sídle, zomrel zrejme pokojnou smrťou vo veku 94 rokov.