Menu

A A A  | ☾ 

Teodor Studita – Poučenia z Pôstnej triódy

Skrátená verzia z diela nášho prepodobného a bohonosného otca Teodora, igumena Studitského monastiera

Poučenie na Nedeľu o márnotratnom synovi

Bratia a otcovia!
Mnohí ľudia tieto dni nazývajú dňami sviatočnými, dňami radovania sa. A to preto, aby mohli ešte viac jesť a piť. Pritom však nevedia, že ony boli ustanovené nie kvôli prejedaniu sa a opíjaniu, ale kvôli príprave na prichádzajúcu Svätú Štyridsiatnicu. 

Vojaci, ktorí sa pripravujú na bitku, dostanú príkaz správať sa tak, aby vo chvíli, keď príde čas vyraziť, nestála im v ceste nejaká prekážka či ťažkosť. Tak aj tieto dni sú ustanovené nie na hodovanie, ale na prípravu na zápas veľkého pôstu.

Veľa jesť a piť je vlastné pohanským slávnostiam, no skutoční kresťania sú povinní jesť a piť s miernosťou a dôstojne, s vďačnosťou voči Bohu, aby si nerobili boha zo svojho žalúdka tým, že mu slúžia a sýtia ho tak, ako to robia mnohí iní. Aj apoštol nás učí: „…o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí“ (Rim 13, 14). Tak aj my, bratia moji, keď nás Boh urobil schopnými vzdialiť sa a oslobodiť od každého zla a zmätku, buďme – nakoľko je to možné – zdržanliví od nemierneho jedenia a pitia. Veď my všetci dobre vieme, že nezdržanlivosť v jedení a požívaní vína a príliš dlhý spánok, to sú príčiny každého hriechu. Tak aj náš praotec Adam, kým bol zdržanlivý a neokúsil zo zakázaného ovocia, mohol sa radovať a veseliť, žijúc uprostred blaženej nádhery raja. No hneď, ako prestúpil Božie prikázanie a okúsil plod stromu, v tej chvíli bol vyhnaný z raja a radosti. Nezdržanlivosť a zlá žiadostivosť zrodili pre neho smrť. 

To isté sa stalo aj s piatimi sodomskými mestami, ktoré sa oddali nadmiernemu a nedôstojnému obžerstvu a pijanstvu, žili smilne a konali mrzký hriech tým, že si líhali na lôžko s mužmi. Za to prijali od Boha veľký a mučivý rozsudok pre tento i budúci svet, veď na nich pršal ohnivý dážď a spálil ich.

Ezau, prvý syn patriarchu Jakuba, trpel kvôli tomu, že sa oddal žiadostivosti svojho hrdla a zjedol, čo bolo položené na stole. Tak predal svoje prvorodenstvo svojmu bratovi Jakubovi, ktoré si on od neho vyprosil. Jedol pokrm, ktorý pripravil a bol odvrhnutý Bohom.

Aj Boží národ sa posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa“ (Ex 32,6) a začali nedôstojne kričať. To isté, bratia, vidíme aj teraz – pijanstvo, radovánky od zlých duchov, krik a náreky, tancovačky a diabolské smilstvo – toto zlo, bratia moji, spôsobuje nezdržanlivosť a skrze ňu, ako sme už povedali, prišla na svet smrť.

My, kresťania, sme povinní vzdávať vďaky Bohu, ktorý nás nepriviedol na cestu klamstva, ale k blaženému životu, kde namiesto nezdržanlivosti panuje miernosť, namiesto opilstva pôst, namiesto zmätku pokoj, namiesto nepokoja a kriku tichosť a postenie sa, namiesto prázdnych a potupných slov spev a chvála, namiesto smilstva a sebaukájania panenstvo, počestnosť a posväcovanie. Takýmto spôsobom života a prebývaním v počestnosti boli sýtení a zažiarili naši božskí otcovia a podvižníci, ktorí s Božou pomocou premohli telesné strasti, vyhnali zlých duchov, konali zázraky, získali slávu a Nebeské Kráľovstvo a stali sa zázračnými a slávnymi po celom svete.

Žime aj my, nehodní, podľa vzoru života týchto svätých, s láskou ich napodobňujme a nasledujme ich v počestnosti. Radujme sa v Kristovi a veseľme sa každý so svojim blízkym, veď Pán nám zoslal veľké dary a my, žijúc duchovný život a ak to budeme chcieť, budeme každý deň prežívať radosť a svätý a neprestajný sviatok… Ak nám teda doteraz pomáhal, neochráni nás aj teraz? Len buďme odvážni a bdejme a on nám daruje pevnosť, silu, útechu a trpezlivosť v ťažkostiach a pokušeniach, ak na nás podľa Božieho dopustenia prídu. Takto sa mu budeme páčiť do konca nášho života a získame Nebeské Kráľovstvo v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, ktorému patrí sláva a moc spolu s Otcom i Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poučenie na Mäsopôstnu nedeľu

Bratia a otcovia! 
Podľa zvyčajného poriadku sú teraz svetskí ľudia povinní opustiť požívanie mäsa. No ktokoľvek môže zbadať, ako veľmi sú oddaní starostiam o jeho jedenie, o pitie vína, o rozličné hry a mrzké divadlá, o ktorých sa ani nepatrí hovoriť – ako o tom hovorí apoštol (Ef 5:12).

Ľudia by však mali s veľkou zbožnosťou a dôstojnosťou tráviť aj tento deň, oslavujúc Boha a ďakujúc mu za dary, ktoré im zoslal, pripravujúc sa na príchod (stretnutie) Svätej Štyridsiatnice. No namiesto toho, podľa diablovej náuky, robia úplný opak a konajú celkom neprístojné veci. A podrobujú sa tomu preto, lebo nepočúvajú (nevnímajú) Božie Slovo a učenie Cirkvi.

Hovoríme o tom, aby sme nedovoľovali svojej mysli prebývať so svetskými žiadosťami, po ktorých nemá nikto túžiť. Je potrebné odvracať sa od nich s odporom, hubiť ich, smútiť a plakať nad tými, ktorí sa im oddali.

Vnímavo a s bázňou pohliadnime a vyjasnime si zmysel božského a svätého Evanjelia, ktoré sa dnes číta. Z neho prebral svoj obsah aj kánon Triódy (ktorý sa teraz spieva). Predstavme si veľký, strašný a preslávny deň druhého príchodu nášho Pána Ježiša Krista, kedy on zasadne s veľkou slávou na svojom strašnom Prestole. Aký strach a bázeň vtedy nastane u všetkých ľudí, keď sa budú chvieť nebeské mocnosti, ako hovorí Evanjelium (Lk 21:26)! Vtedy nebudú preverené len naše skutky, ale aj slová, samotné myšlienky i úmysly našich sŕdc. Veľký Sudca postaví spravodlivých napravo od seba a hriešnych naľavo. A k tým, ktorí budú po jeho pravici, sa on obráti s miernymi a blaženými slovami: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“ (Mt 25:34). A tým, čo budú stáť po jeho ľavici, povie s hnevom tieto strašné slová: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom.“ (Mt 25:41)

O čom nám teda vždy prináleží uvažovať? Máme sa utiekať k Bohu s pokáním a slzami, aby nám On odpustil naše hriechy skôr, než príde koniec a aby nás zbavil budúceho strašného rozsudku múk. Prosím vás, obráťme sa k slovám Evanjelia, aby sme premohli slasti a zaslepenosť a pripravili sa na to, aby sme slúžili pred Pánom s bázňou a strachom, zaháňajúc od seba a zbavujúc svoje duše každého hriešneho skutku a každej zlej myšlienky.

Prijmime k sebe každý dobrý skutok a každú cnosť, buďme milosrdní a súcitní k svojim bratom. Buďme ľuďmi, ktorí nepoznajú pokrytectvo a zlobu, buďme dobrotiví a úctiví k svojim blížnym; pokorní, veľkodušní a trpezliví. Necvičme sa iba v duchovných zápasoch, ale bez reptania prijmime aj telesné námahy. Vedzme, že poslušnosť a úslužnosť, ktorou vynikáme, nie je ľudského pôvodu, ale božského. Túžim po tom, aby sme žiaden skutok našich rúk nekazili neporiadnosťou a pýchou, aby nám tak nebol na škodu duše.

A tak, kým je na to čas, získajme každý skutok, dobrý a užitočný pred Bohom, aby sme sa, žijúc podľa Kristových evanjeliových prikázaní, stali dedičmi Nebeského Kráľovstva, v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, ktorému patrí sláva a vláda s Otcom i Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poučenie na stredu Syropôstného týždňa

Bratia a otcovia! 
Z Božej milosti a lásky k človeku sme aj tohto roku prišli k dňom, ktoré predchádzajú Svätej Štyridsiatnici. Zanechajme lenivosť a znechutenosť a s veľkou horlivosťou sa pusťme do zápasu našej spásy.

Veľa času sme prežili v lenivosti a podvoľovaní sa telu. Mnoho dní sme prežili bez úžitku, oddávajúc sa telesným starostiam, neplodní na božské cnosti. Obnovme teraz, nakoľko je to možné, chrám našej duše a premýšľajme o tom, akú lásku a akú veľkú trpezlivosť má voči nám Pán, milujúci človeka. Spomeňme si na nespočetné dary a dobrodenia, ktoré on pre nás činil a aj naďalej, každý deň, ich tvorí. Avšak ani rozum, ani nijaký ľudský jazyk nemôžu dôstojne vystihnúť Božie dobrodenia a dary.

Milovaní bratia, rozhliadnite sa duchovným zrakom a vtedy zbadáte veľkosť Pánovej lásky a veľkú česť, ktorú preukázal ľudskému rodu. Veď predtým, než stvoril človeka, utvoril pre neho svet a okrášlil ho zázračnou a obdivuhodnou veľkoleposťou. Ustanovil človeka za vládcu sveta, aby vládol nad všetkými tvormi na zemi, v mori i vo vzduchu, ako ho oslavuje prorok: „Všetko si mu položil pod nohy“ (Ž 8:7), akoby chcel povedať: Všetko stvorené i všetky tvory si ty, Vládca, milujúci človeka, pokoril pod nadvládu človeka.

On nás stvoril na svoj obraz i podobu a obdaril nás rozumom, aby sme vedeli odlíšiť dobro od zla. A my, nevďační a nerozumní, sme prestúpili jeho sväté prikázanie a vzdialili sme sa od neho. On nás však nanovo, keďže je milosrdný, prišiel nájsť a kvôli nám pretrpel nespravodlivú smrť. Svojou ctihodnou krvou nás vykúpil z otroctva diabla i z večných múk a priviedol nás do neba, do našej pôvodnej vlasti, do Nebeského Kráľovstva, tam, kde on sám prebýva. Ó, akú veľkú milosť nám daroval! Tým, čo sa poškvrnili hriechmi, daroval pokánie a vyznanie (spoveď) na očistenie a osvietenie. A nakoniec, po zachovávaní jeho prikázaní, nám pripravil blaženosť, večné dedičstvo, nevýslovnú radosť a veľké dobrodenia. Podľa slov apoštola: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1Kor 2:9) Ó, akej veľkej blaženosti Kristus učinil hodným človeka! 

A okrem toho, hoci sme mnohokrát sami súhlasili s biedami duše i tela, Pán nás ich zbavil. Koľko ráz sme počúvali zlých duchov a plnili sme vôľu ich otca, diabla, a Božiu vôľu sme prestupovali, no On nás znovu neopustil, aby sme sa stali terčom výsmechu zlých duchov, ale ochránil nás pred nimi. Sýtil nás a chránil náš život, prejavujúc veľkú trpezlivosť, túžiac deň čo deň po našom pokání a po tom, aby sme sa k nemu obrátili. Premýšľajme o tom, že hoci sme pred Bohom nevykonali nič dobré a vrhli sme sa medzi nespočetné množstvo hriechov, On nás takých aj naďalej miluje a chráni nás od každého zla. Ak celým srdcom zatúžime konať pred ním pokánie a bojovať v duchovných zápasoch, aby sme sa mu zapáčili, koľko dobier a duchovných darov nám on nadelí a ako veľmi nás posilní a pomôže nám na ceste cností!

Pamätajme na to, bratia, dňom i nocou, uvažujme stále o Božích daroch, dobrodeniach a obdarovaní a tak budeme spolu s prorokom Dávidom volať: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“ (Ž 115:3, podľa SSV 116:12) A ako hovorí aj ďalší prorok: „A kto som ja, Pane, môj Pane? A čo je dom môjho otca, že si si ma zamiloval?“ (zrejme 2Sam 7:18)

Veď ak budeme o tom rozmýšľať, rozhorí sa v nás láska k Bohu, ktorý nás stvoril a začneme plniť jeho sväté prikázania, aby sme sa voči nemu, svojmu Dobrodincovi, nesprávali akoby v hneve. A on nám ešte väčšmi daruje svoju milosť a pomoc, aby sme sa mu mohli páčiť do konca (života) a mohli oslavovať a uctievať jeho sväté meno. Lebo jemu patrí všetka sláva, česť a poklona na veky. Amen.

Poučenie na stredu 1. týždňa Veľkého pôstu

Bratia a otcovia!
Nadchádzajúce dni svätého pôstu by sme mohli v porovnaní s inými pripodobniť pokojnému prístavu, v ktorom sa všetci – mnísi i svetskí ľudia – zhromažďujú, aby našli duchovný pokoj, lebo tento čas je všetkým užitočný na spásu. Pribúdajú vzdávania slávy i spevy piesní, almužny i modlitby, skrze ktoré sa náš dobrotivý Boh zmilúva a skláňa v milosrdenstve, napĺňa naše duše pokojom a darúva nám odpustenie hriechov, ak sa k nemu vrúcne obraciame a padáme pred ním s bázňou a chvením, sľubujúc zanechať svoje zlé návyky.

Kresťania žijúci vo svete majú duchovníkov, biskupov a pastierov, pretože tak, ako potrebujú vojaci svojho vodcu, aj tí, čo sa postia potrebujú odobrenie a útechu od svojich učiteľov. A tak, keďže som medzi vami, milovaní, a zaujímam miesto pastiera, som povinný povedať vám niekoľko slov o pôste, ktorý slúži na spásu duší.

Bratia, pôst je obnovou duše. Apoštol hovorí: V takej miere, ako sa telo namáha a vädne kvôli pôstnym zápasom, natoľko sa duša zo dňa na deň obnovuje a stáva sa prekrásnou, žiariac nádherou, ktorú nám daroval Boh na počiatku. A keď sa duša pôstom a pokáním očistí a okrášli, vtedy sa stane milou Bohu a on bude v nej žiť. Veď Pán povedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14:23) Ak je dôstojnosť a milosť pôstu taká veľká, že z nás robí Boží príbytok, potom sme povinní vítať ho s veľkou radosťou a veselosťou a nesmútiť kvôli slabému pokrmu, pamätajúc na to, že náš Pán Ježiš Kristus požehnal na pustom mieste päť chlebov a nasýtil päť tisíc ľudí chlebom a vodou. Mohol prikázať, aby sa tam zjavilo jedlo, no on nám daroval príklad zdržanlivosti, aby sme sa starali len o to, čo je nevyhnutné.

Pôst sa spočiatku javí ako ťažký boj, no ak budeme deň čo deň napredovať v úsilí a prinucovaní sa, vtedy sa s Božou pomocou stane ľahším. Avšak aby bol pôst pre nás pravdivým a skutočne milým Bohu, nestačí byť zdržanlivý len v jedle, ale aj v každom hriechu duše i tela, ako nás učí stichira, v ktorej sa píše: „Nech náš pôst nie je len zdržanlivosťou od jedla, ale aj vzdávaním sa všetkých telesných vášní.“ (veršové slohy na večierni v utorok prvého týždňa Pôstu) Bojujme s lenivosťou a neochotou a najviac zo všetkého s márnou slávou, závistlivou žiarlivosťou, nenávisťou vedúcou k zlobe a nepriateľstvu, pretože to sú skryté vášne, zabíjajúce dušu. Chráňme si duše pred zlomyseľnosťou a svojvoľnosťou, lebo diabol sa ľahko približuje k človeku, ktorý si nežiada radu od toho, kto ho môže poučiť. Nepriateľ bez námahy oklame svojvoľníka a uloví ho do svojej siete, hoci si myslí, že koná dobro.

Buďme osobitne bdelí vo vzťahu k telesným žiadostiam: Lebo aj teraz, keď sa postíme, had, ktorý má mnoho podôb, diabol, bojuje proti nám zlými myšlienkami. Na prvý pohľad krásny plod hriechu sa zdá byť vábivým, ale v skutočnosti takým nie je. Niekedy sa zdá byť aj jablko krásnym, no keď ho rozrežeš, vnútri nájdeš hnilobu. Tak aj telesná túžba akoby ponúkala nasýtenie a keď vykonáme hriech, ukáže sa horkejší ako žlč a ako meč nabrúsený z oboch strán. Kvôli tomu trpel náš praotec Adam: bol oklamaný diablom a ochutnal ovocie neposlušnosti. Myslel si, že získa život, no našiel smrť. Od toho času sa o tento kameň potkýnajú všetci, ktorých oklame túžbami telesných vášní dávny Had. Diabol, hoci je tmou, predstavuje sa ako anjel svetla. Satan dokáže predstaviť zlo ako dobro, horkosť ako sladkosť, tmu ako svetlo, nevzhľadné ako krásne a smrť ako život. Preto sa mu darí klamať svet a mučiť ho.

Pracovný preklad: ypodiakon Dominik Gromoš.