Menu

A A A  | ☾ 

10. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 70-76

Žalm 70

teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky. ‑ Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. ‑ Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočište. ‑ Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka. ‑ Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. ‑ Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev. ‑ Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš. ‑ Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. ‑ Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú. ‑ Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne ‑ a vravia: “Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.” ‑ Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. ‑ Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú. ‑ Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu. ‑ Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť. ‑ Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť. ‑ Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. ‑ Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. ‑ Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná? ‑ Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. ‑ Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš. ‑ Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, Svätý Izraela. ‑ Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil. ‑ Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.

Žalm 71

Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, ‑ aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými. ‑ Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť. ‑ Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. ‑ Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie. ‑ Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje. ‑ V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne. ‑ A bude panovať od mora až k moru * a od Rieky až na kraj zeme. ‑ Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach. ‑ Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. ‑ Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy. ‑ On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha. ‑ Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom. ‑ A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. ‑ Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň. ‑ Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr. ‑ Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva. ‑ Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. ‑ V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy. ‑ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky. ‑ Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 72

Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté. ‑ No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal. ‑ Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. ‑ Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení, ‑ nesužujú sa ako iní smrteľníci, * ani netrpia ako iní ľudia. ‑ Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. ‑ Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť. ‑ Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú. ‑ Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi. ‑ Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň. ‑ Vravia si: “Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?” ‑ Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo. ‑ Nuž povedal som si: “Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval; ‑ šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.” ‑ Keby som si povedal: “Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. ‑ Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily, ‑ kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec. ‑ Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby. ‑ Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy. ‑ Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. ‑ Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané. ‑ Hlúpy som bol a nechápavý * a pred tebou som bol ako dobytča. ‑ Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu. ‑ Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy. ‑ Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. ‑ Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. ‑ Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. ‑ Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať ‑ a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej .

Žalm 73

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? – Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti. – Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. – Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu. – Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. – Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. – Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. – V srdci si povedali: “Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. – Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. – Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? – Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu? – Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi. – More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. – Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám. – Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim. – Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. – Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil. – Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža. – Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. – Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. – Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. – Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. – Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 74

Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné. ‑ Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd. ‑ Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy. ‑ Chvastúňom hovorím: “Nevystatujte sa!” * A previnilcom: “Nedvíhajte hlavy! ‑ Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.” ‑ Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie. ‑ Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje. ‑ Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením. ‑ On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť. ‑ Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho. ‑ Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

Žalm 75

Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké. ‑ V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok. ‑ Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú. ‑ Ty, Zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci. ‑ A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov. ‑ Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone. ‑ Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš? ‑ Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla, ‑ keď povstal Boh a súdil * aby zachránil všetkých tichých na zemi. ‑ Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň. ‑ Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary Hroznému. ‑ Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.

Žalm 76

Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje. – Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne. – Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. – Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť. – Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli. – Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? – Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? – Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? – Vtedy som si povedal: “To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.” – Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky. – O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch. – Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? – Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc. – Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových. – Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny. – Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. – Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. – Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať. – Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.

Sláva: I teraz: