Menu

A A A  | ☾ 

11. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 77-84

Žalm 77

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst. ‑ Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá. ‑ Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia, ‑ nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. ‑ Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; ‑ majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia. ‑ Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha, ‑ aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy; ‑ aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, ‑ pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu. ‑ Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli. ‑ Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona. ‑ Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal. ‑ Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej. ‑ Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val. ‑ Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou. ‑ Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu. ‑ Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť. ‑ Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. ‑ Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu. ‑ Proti Bohu reptali * a vraveli: “Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?” ‑ A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla * a potoky sa rozliali. ‑ A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?” ‑ Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi. ‑ Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc. ‑ Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies; ‑ a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba. ‑ Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta. ‑ Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu ‑ a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok. ‑ Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov. ‑ Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali. ‑ Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach, ‑ keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela. ‑ Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky. ‑ Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou. ‑ Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. ‑ Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. ‑ No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali. ‑ Ich srdcia neboli k nemu úprimné, * ani jeho zmluve neboli verní. ‑ On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich. ‑ Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. ‑ Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. ‑ Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali. ‑ Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali Svätého Izraela. ‑ Už nepamätali na jeho činy, * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. ‑ V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej. ‑ Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť. ‑ Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili. ‑ Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy. ‑ Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom. ‑ Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým. ‑ Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. ‑ Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas. ‑ Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. ‑ Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti. ‑ Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo. ‑ A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica. ‑ Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. ‑ Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy. ‑ Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk. ‑ Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. ‑ Počul to Boh a rozhneval sa * a na Izraela veľmi zanevrel. ‑ Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. ‑ Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru. ‑ Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. ‑ Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť. ‑ Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať. ‑ Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený. ‑ Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou. ‑ Zavrhol stánok Jozefov, * ani Efraimov kmeň si nezvolil, ‑ lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil. ‑ A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem ktorú upevnil naveky. ‑ A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol, ‑ vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. ‑ A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 78

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. ‑ Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých. ‑ Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. ‑ Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať. ‑ Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? ‑ Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno. ‑ Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia. ‑ Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí. ‑ Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy. ‑ Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?” ‑ Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov. ‑ Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive. ‑ A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane. ‑ Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

Žalm 79

Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! ‑ Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. ‑ Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť. ‑ Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. ‑ Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu? ‑ Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti. ‑ Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech. ‑ Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. ‑ Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju. ‑ Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. ‑ Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami. ‑ Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty. ‑ Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo? ‑ Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver. ‑ Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. ‑ A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. ‑ Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú. ‑ Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil. ‑ Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno. ‑ Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Žalm 80

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu. ‑ Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru. ‑ Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti. ‑ Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho. ‑ Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu: ‑ “Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš. ‑ V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych. ‑ Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael. ‑ Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu. ‑ Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním. ‑ Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa. ‑ Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi. ‑ Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami, ‑ ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil. ‑ Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky. ‑ Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 81

Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd. ‑ Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom? ‑ Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. ‑ Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…” ‑ Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme. ‑ I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.” ‑ Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš. ‑ Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

Žalm 82

Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože, ‑ lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia. ‑ Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš. ‑ Hovoria si: “Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.” ‑ Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu: ‑ stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru. ‑ Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým. ‑ Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon; ‑ pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme. ‑ S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom, ‑ ktorí povedali: * “Zaujmime dedične Božie pastviny!” ‑ Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre, ‑ ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory; ‑ tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou. ‑ Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane. ‑ Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú. ‑ Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.

Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Sláva: I teraz: