Menu

A A A  | ☾ 

15. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 105-108

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási? ‑ Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas. ‑ Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou, ‑ aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu ‑ a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi. ‑ Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. ‑ Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia ‑ a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru. ‑ Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc. ‑ Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti. ‑ Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa. ‑ Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive. ‑ Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali. ‑ No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. ‑ Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. ‑ Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili. ‑ V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho. ‑ Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou. ‑ I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene. ‑ Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej; ‑ i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera. ‑ Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte, ‑ zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné. ‑ Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. ‑ On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. ‑ Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám. ‑ Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas. ‑ Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti. ‑ A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín. ‑ I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom; ‑ popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla. ‑ Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala. ‑ K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky. ‑ Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; ‑ tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil. ‑ Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal. ‑ Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie. ‑ Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom. ‑ Synov a dcéry * obetovali zlým duchom. ‑ Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér ‑ obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou; ‑ znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi. ‑ Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; ‑ vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. ‑ Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia. ‑ Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. ‑ Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky. ‑ Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. ‑ A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. ‑ Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských, ‑ aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť. ‑ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky. ‑ A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových ‑ a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora. ‑ Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. ‑ Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, ‑ lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami. ‑ V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom, ‑ lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli. ‑ Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, ‑ lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa. ‑ Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky. ‑ Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. ‑ Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním. ‑ Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody. ‑ Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky. ‑ Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi; ‑ priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala. ‑ Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli. ‑ Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. ‑ V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších. ‑ Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene, ‑ úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov. ‑ A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene. ‑ Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko. ‑ Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu. ‑ I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka. ‑ A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti. ‑ Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej. ‑ Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil. ‑ Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč. ‑ Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.” – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske. – Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. ‑ Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. ‑ Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím. ‑ Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku. ‑ Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici. ‑ Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom. ‑ Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný. ‑ Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka. ‑ Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. ‑ Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. ‑ Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. ‑ Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. ‑ Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie. ‑ Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. ‑ Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. ‑ Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. ‑ Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. ‑ Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše. ‑ Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne. ‑ Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; ‑ zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný * a moje srdce je vo mne ranené. ‑ Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku. ‑ Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja. ‑ Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou. ‑ Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. ‑ Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil. ‑ Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj; ‑ nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje. ‑ Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť. ‑ Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov, ‑ lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva: I teraz: