Menu

A A A  | ☾ 

18. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 119-133

Žalm 119

Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal. ‑ Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka. ‑ Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný? ‑ Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia. ‑ Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských. ‑ Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj. ‑ Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc? ‑ Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. ‑ Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži. ‑ Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela. – Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici. ‑ Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci. ‑ Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život. ‑ Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * “Pôjdeme do domu Pánovho.” ‑ Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem. ‑ Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok. ‑ Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. ‑ Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho. ‑ Pre Jeruzalem proste o pokoj: * “Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. ‑ Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.” ‑ Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: “Pokoj s tebou!” ‑ Kvôli domu Pána, n&aacaacute;šho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš. ‑ Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. ‑ Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael, ‑ keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám, ‑ vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. ‑ Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás. ‑ Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody. ‑ Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. ‑ Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov. ‑ Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode. ‑ Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky. ‑ Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. ‑ Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou. ‑ Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné. ‑ Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách. ‑ Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania. ‑ Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * “Veľké veci urobil s nimi Pán.” ‑ Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť. ‑ Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny. ‑ Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať. ‑ Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie. ‑ No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. ‑ Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia. ‑ Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok. ‑ Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona. ‑ Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet. ‑ Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách. ‑ Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre. ‑ Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu. ‑ Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. ‑ Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána! ‑ Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života. ‑ A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael: ‑ Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne. ‑ Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy. ‑ Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov. ‑ Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion. ‑ Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia. ‑ Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie. ‑ A čo idú okolo, nezavolajú: * “Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 129

hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. ‑ Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. ‑ Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí? ‑ Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. ‑ Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo; ‑ moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu. ‑ Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. ‑ Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene. ‑ Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. ‑ Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil. ‑ Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. ‑ Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu, ‑ že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: ‑ “Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko; ‑ svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia, ‑ kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.” ‑ Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách. ‑ Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh. ‑ Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci. ‑ Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú. ‑ Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného. ‑ Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá: ‑ “Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón. ‑ Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.” ‑ Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok: ‑ To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. ‑ Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných. ‑ Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti. ‑ Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo. ‑ Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”

Žalm 132

Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu. ‑ Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. ‑ Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.


Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom. ‑ Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána. ‑ Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva: I teraz: