Menu

A A A  | ☾ 

19. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 134-142

Žalm 134

Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi, ‑ ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha. ‑ Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné; ‑ veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. ‑ Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. ‑ Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. ‑ Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry. ‑ On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. ‑ Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. ‑ On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: ‑ Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych. ‑ A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. ‑ Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie. ‑ Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. ‑ Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. ‑ Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. ‑ Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. ‑ Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. ‑ Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána. ‑ Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána. ‑ Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Oslavujte Boha nad bohmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Oslavujte Pána nad pánmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On jediný koná veľké zázraky, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On múdro stvoril nebesia, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On rozprestrel zem nad vodami, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On stvoril veľké svetlá, * lebo jeho milosrdenstvo je večné:‑ slnko, aby panovalo vo dne, * lebo jeho milosrdenstvo je večné, ‑ mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On pobil egyptských prvorodencov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On vyviedol Izraela spomedzi nich, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ mocnou rukou a vystretým ramenom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On rozdelil Červené more na dve časti, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ A Izraela previedol jeho stredom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On previedol svoj ľud cez púšť, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On pobil význačných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ A pozabíjal mocných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Sehona, kráľa amorejského, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ a Oga, kráľa Bášanu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ a ich krajinu dal za dedičstvo, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On pamätal na nás v našom ponížení, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ A oslobodil nás od našich nepriateľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On dáva pokrm každému stvoreniu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Oslavujte Boha nebies, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Žalm 136

Na brehu babylonských riek, * tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. ‑ Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary. ‑ Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy * a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: ‑ “Zaspievajte nám * nejaké piesne sionské!” ‑ Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine? ‑ Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica. ‑ Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba, ‑ keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti. ‑ Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, * keď volali: “Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.” ‑ Babylonská dcéra, ty ničiteľka, * blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; ‑ blahoslavený, * kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 137

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * že si vypočul slová mojich úst. ‑ Budem ti hrať pred tvárou anjelov, * vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. ‑ Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný * a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia. ‑ Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, * a rozmnožil si vo mne odvahu. ‑ Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, * lebo počuli slová tvojich úst. ‑ Budú ospevovať Pánove cesty, * lebo veľká je Pánova sláva; ‑ vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, * pyšného však zďaleka pozná. ‑ Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš * a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica. ‑ Pán za mňa dielo dokončí. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.

Žalm 138

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; * ty vieš, či sedím a či stojím. ‑ Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: * či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. ‑ Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, * ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. ‑ Obklopuješ ma spredu i zozadu * a kladieš na mňa svoju ruku. ‑ Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; * je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. ‑ Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou? ‑ Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. ‑ I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ‑ ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica. ‑ Keby som si povedal: “Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,” ‑ pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. * Tebe je tma ako svetlo.‑ Veď ty si stvoril moje útroby, * utkal si ma v živote mojej matky. ‑ Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu * a ja to veľmi dobre viem. ‑ Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, * utkávaný v hlbinách zeme. ‑ Tvoje oči ma videli, * keď som ešte nebol stvárnený, ‑ a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, * len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. ‑ Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky * a ich počet aký je obrovský. ‑ Keby som ich všetky chcel porátať, * je ich viac ako zŕn piesku; ‑ a keby som prišiel na koniec, * ešte stále som pri tebe. ‑ Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; * vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. ‑ Oni zlomyseľne hovoria o tebe, * márnivo sa dvíhajú nad teba. ‑ Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, * a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? ‑ Skrz-naskrz ich nenávidím, *stali sa mi nepriateľmi. ‑ Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; * skúmaj ma a všímaj si moje cesty. ‑ Pozri, či nejdem bludnou cestou, * a veď ma po ceste k večnosti.

Žalm 139

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka * a pred násilníkom ma chráň. ‑ Veď oni zamýšľajú robiť zlo, * deň čo deň podnecujú rozbroje. ‑ Ako had si ostria jazyky, * za perami majú jed vreteníc. ‑ Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, * lebo mi zamýšľajú nohy podraziť. ‑ Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov * a kladú mi pasce na cestu. ‑ Pánovi hovorím: “Ty si môj Boh; * čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.” ‑ Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; * keď bojujem, kryješ mi hlavu. ‑ Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, * aby sa uskutočnili jeho zámery. ‑ Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; * nech ich pokryje zloba vlastných perí. ‑ Nech na nich padá žeravé uhlie; * vrhni ich do jamy,
aby už nevstali. ‑ Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, * násilníka stihne náhla skaza. ‑ Viem, že Pán úbohému právo prisúdi * a chudobnému odplatí. ‑ Len spravodliví budú tvoje meno velebiť * a statoční budú bývať u teba.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 140

Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, * počuj môj hlas, keď volám ku tebe. ‑ Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta. ‑ Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí. ‑ Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť. ‑ Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave; ‑ nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle. ‑ Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, * budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne. ‑ Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia. ‑ Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. ‑ Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť. ‑ Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

Žalm 141

Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána; ‑ nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení. ‑ Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky. ‑ Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo. ‑ Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne. ‑ Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí. ‑ Pane, ku tebe volám a hovorím: * “Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich. ‑ Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný. ‑ Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja. ‑ Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. ‑ Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi prejavíš priazeň.”

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham ku tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre
svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.

Sláva: I teraz: