Menu

A A A  | ☾ 

3. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 17-23

Žalm 17

Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. – Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. – Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi. – Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly. – Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti. – V úzkosti som vzýval Pána * a volal som ku svojmu Bohu. – Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. – Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom. – Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky. – Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami. – Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov. – Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. – Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie. – Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie. – Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich. – Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli. – Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu. – Z výsosti čiahol rukou a chytil ma * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. – Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. – Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou. – Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté, – lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. – Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol. – S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil * lebo videl, že moje ruky sú čisté. – Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný, – voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný. – Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných. – Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. – Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. – Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. – On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú. – Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha? – To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou. – Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu. – Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový. – Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. – Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu. – Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. – Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy. – Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. – Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. – Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. – Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom. – Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov. – Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo. – O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. – Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása. – Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. – Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka. – Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno žalmami. – Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 18

Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk. – Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť. – Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť. – Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta. – Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty ‑ a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi. ‑ Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. ‑ Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu. ‑ Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým. ‑ Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. ‑ Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. ‑ Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. ‑ Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. ‑ Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, ‑ a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala. ‑ Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu. ‑ Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. ‑ Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

Žalm 19

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. ‑ Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona. ‑ Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná. ‑ Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer. ‑ Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania. ‑ Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice. ‑ Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. ‑ Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách. ‑ Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Žalm 20

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy. ‑ Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol. ‑ Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. ‑ Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky. ‑ Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou. ‑ Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. ‑ Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. ‑ Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. ‑ Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár; ‑ Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň. ‑ Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí. ‑ Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. ‑ Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár. ‑ Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. ‑ Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. ‑ A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. ‑ V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. ‑ Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. ‑ No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. ‑ Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. ‑ “Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ako ho má rád.” ‑ Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. ‑ Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. ‑ Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. ‑ Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. ‑ Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. ‑ Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. ‑ Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. ‑ Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu. ‑ Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. ‑ Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. ‑ Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. ‑ Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. ‑ Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. ‑ Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. ‑ Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. ‑ Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. ‑ Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ‑ ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. ‑ Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. ‑ Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * “Naveky nech žijú ich srdcia!” ‑ Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. ‑ Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. ‑ Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. ‑ Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. ‑ Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: “Toto urobil Pán.”

Žalm 22

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. – Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. – Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. – I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. – Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. – Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. – A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

Žalm 23

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. ‑ Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách. ‑ Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? ‑ Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. ‑ Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. ‑ To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. ‑ Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. ‑ Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. ‑ Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. ‑ Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva: I teraz: