Menu

A A A  | ☾ 

6. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 37-45

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom. ‑ K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.” ‑ Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala. ‑ Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň. ‑ A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec ‑ i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.” ‑ Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. ‑ Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina. ‑ Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. ‑ A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej. ‑ Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech. ‑ Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil. ‑ Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky. ‑ Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina. ‑ Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu. ‑ Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia. ‑ Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil. ‑ Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. ‑ Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil. ‑ Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu. ‑ Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána. ‑ Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. ‑ Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? ‑ Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať ‑ Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril. ‑ Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. ‑ A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.” ‑ Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš. ‑ Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. ‑ Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením. ‑ Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú. ‑ Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. ‑ A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera. ‑ Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc. ‑ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. ‑ Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. ‑ Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!” ‑ No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú. ‑ A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!” ‑ Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa. ‑ Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. ‑ Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas. ‑ Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť. ‑ Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.” ‑ Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?” ‑ A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma. ‑ Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne: ‑ Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.” ‑ Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. ‑ Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím. ‑ Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou. ‑ Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár. ‑ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou. – Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? – Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?” – Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku – a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky. – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha. – Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar. – Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa. – Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života. – Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?” – Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?” – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom; ‑ zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište. ‑ Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ? ‑ Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. ‑ I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. ‑ Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ? ‑ Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali ‑ o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych. ‑ Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. ‑ Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno, ‑ ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád. ‑ Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi. ‑ Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. ‑ Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni. ‑ Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. ‑ V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno. ‑ Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. ‑ Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. ‑ Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov. ‑ Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom. ‑ Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu. ‑ Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami. ‑ Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár, ‑ keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. ‑ Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou. ‑ Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, ‑ a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti. ‑ Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu, ‑ či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca. ‑ Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie. ‑ Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy. ‑ Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? ‑ Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi. ‑ Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. ‑ Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky. ‑ Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť. ‑ Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. ‑ Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky. ‑ Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy. ‑ Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. ‑ Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. ‑ Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny. ‑ Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. ‑ Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. ‑ Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu. ‑ Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa. ‑ Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá. ‑ V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice. ‑ Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca. ‑ Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou. ‑ Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach. ‑ Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení. – Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali. – Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom. – Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho. – Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha. – Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa. – S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov. – Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi. – Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje. – Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem. – S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva: I teraz: