Menu

A A A  | ☾ 

7. KATIZMA

1. KATIZMA2. KATIZMA3. KATIZMA4. KATIZMA5. KATIZMA6. KATIZMA7. KATIZMA8. KATIZMA9. KATIZMA10. KATIZMA11. KATIZMA12. KATIZMA13. KATIZMA14. KATIZMA15. KATIZMA16. KATIZMA17. KATIZMA18. KATIZMA19. KATIZMA20. KATIZMA

 ŽALMY 46-54

Žalm 46

Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným. ‑ Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ. ‑ Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy. ‑ On pre nás vybral dedičstvo * slávu Jakuba, ktorého má rád. ‑ Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice. ‑ Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte. ‑ Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev. ‑ Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne. ‑ Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho. ‑ Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.

Žalm 47

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha. ‑ Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * e celej zemi na radosť. ‑ Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa. ‑ Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. ‑ Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík. ‑ No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek; ‑ hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku, ‑ ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské. ‑ Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky. ‑ Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu. ‑ Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti. ‑ Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi. ‑ Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže. ‑ Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu, ‑ že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

Žalm 48

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme; ‑ vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní. ‑ Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné. ‑ K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu. ‑ Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť? ‑ Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom? ‑ Veď sám seba nevykúpi nik, * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. ‑ Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel. ‑ Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. ‑ Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. ‑ Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. ‑ Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. ‑ Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom. ‑ Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom. ‑ No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. ‑ Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. ‑ Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde. ‑ Aj keď si blahoželal za živa: * “Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,” ‑ predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť * a tí už nikdy svetlo neuzrú. ‑ A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 49

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. ‑ Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí: ‑ pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná. ‑ On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom: ‑ Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.” ‑ A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh. ‑ Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som. ‑ Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. ‑ Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried. ‑ Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny. ‑ Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli. ‑ Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. ‑ Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu? ‑ Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň. ‑ A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.” ‑ No hriešnikovi Boh hovorí: * “Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš? ‑ Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš. ‑ Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. ‑ Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk. ‑ Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ. ‑ Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať? ‑ Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. ‑ Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže. ‑ Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: teraz:

Žalm 51

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť? ‑ Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník. ‑ Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu. ‑ Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný. ‑ Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich. ‑ Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú: ‑ “Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.” ‑ Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky. ‑ Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

Žalm 52

Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre. ‑ Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. ‑ Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. ‑ Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? ‑ Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba. ‑ Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol. ‑ Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! ‑ Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo. ‑ Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst. ‑ Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. ‑ Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán. ‑ Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný. ‑ S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý; ‑ lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma. – Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. – Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná. – Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des. – A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si? – Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“ – Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky. – Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady – a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam. – Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. – Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. – S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom. – Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred. – Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni. – Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas. – Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne. – Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. – Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu. – Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. – Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. – Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy. – Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

Sláva: teraz: